náhľad|Mathias Zdarsky, tvorca jazdy na lyžiach v alpských podmienkach, v roku 1908 Lyžovanie je zimný šport, ktorý spočíva v pohybe človeka vlastnou silou a zemskou tiažou po snehu na lyžiach, čo je pár dlhých úzkych dosiek, pôvodne drevených, dnes z kompozitných materiálov, pripojených k chodidlám pomocou lyžiarskeho viazania. Ako alternatíva k lyžiam sa používa aj snowboard, čo je jedna širšia doska, ku ktorej sú pripevnené obe chodidlá. Lyžovanie pôvodne slúžilo na dopravu, v priebehu 20. storočia sa postupne stalo hlavne športovou a rekreačnou aktivitou. Lyžovanie je zimný olympijsky šport, ktorý sa delí na severské a alpské a akrobatické lyžovanie.
(Lyžovanie na tráve, na kolieskových lyžiach a vodné lyžovanie nie sú predmetom tohto článku. Biatlon, beh na lyžiach a skialpinizmus majú samostatný článok.)
Lyžiarske techniky a disciplíny Ako sa lyžovanie vyvíjalo a lyžiarske techniky sa začali od seba navzájom odlišovať. Postupne nastalo rozdelenie podľa toho, či išlo o behanie na lyžiach, jazdu zo svahu na lyžiach alebo skoky na lyžiach. Pre vznik súťaží v jednotlivých disciplínach bolo potrebné definovať dovolené techniky lyžovania. V súčasnosti je u nás lyžovanie delené na severské, alpské disciplíny a snowboarding. Lyžovanie štýlom Telemark, ktoré je síce od roku 1995 súčasťou Medzinárodnej lyžiarskej federácie (Federation International de Ski Telemark committee - FIS) je u nás zriedkavé a nie je olympijskou disciplínou. Za severské sa považujú behy a skoky a severská kombinácia predstavuje preteky v skoku a následnom behu.
Alpskými sú nazývané zjazdové techniky, ktoré sa delia na slalom, obrovský slalom, superobrovský slalom (Super-G) a zjazd. FIS určuje a mení pravidlá podľa ktorých sa preteká. Napríklad ako nová súťažná disciplína Super-G pribudla v 1987. Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách začínalo alpská kombinácia v roku 1936 ako jediná disciplína. Od roku 1952 do 1984 sa jazdili tri disciplíny: slalom, obrovský slalom, zjazd a od roku 1988 pribudla ako olympijská disciplína Super-G aj alpská kombinácia. FIS určuje a časom aj upravuje športové pravidlá jednotlivých športov. Napríklad slalom a obrovský slalom sa jazdia na dve kolá a Super-G a zjazd len jedno kolo.
Akrobatické lyžovanie (anglicky Freestyle skiing) zahŕňa šesť olympijských disciplín: akrobatické skoky, akrobatický zjazd (jazda po hrboľoch - mogul), skikros, slopestyle, U-rampa a Big Air. Tieto disciplíny boli prvýkrát demonštrované na zimných olympijských hrách v roku 1988 a do olympijskému programu pridané v roku 1992 (pozri napr. akrobatické lyžovanie na ZOH 2006).
V snoubordingu sú FIS stanovené tri disciplíny: alpský, freestyle a snowboardcross (kros).
Biatlon je ďalší zimný olympijský šport kombinujúci beh na lyžiach a streľbu z malokalibrovej zbrane. Pri behu na lyžiach v biatlone nie je stanovený bežecký štýl. Biatlon organizuje Medzinárodná biatlonová únia a na Slovensku sa uskutočňujú preteky v Osrblí.
Lyžiarske organizácie Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS - Fédération Internationale de Ski) je najvyšším riadiacim orgánom pre medzinárodné zimné športy na svete. Spoločnosť bola založená v Chamonix 2. februára 1924 a zodpovedá za olympijské disciplíny v zjazdovom (alpskom) lyžovaní, behu na lyžiach, skokoch na lyžiach, severskej kombinácii, voľnom štýle (freestyle a freeski) a snowboardingu. Riaditeľ FIS je od roku 1998 Gian-Franco Kasper.
15. decembra 2020 Ministerstvo školstva zrušilo osvedčenie o uznaní za národný športový zväz Slovenskej lyžiarskej asociácii (SLA). Od začiatku decembra 2020 ukončilo svoje členstvo v SLA už viac ako 220 lyžiarov. Informuje o tom ministerstvo na svojom webe. „Ministerstvu školstva boli v priebehu tohto roka doručené viaceré podnety súvisiace s činnosťou SLA, ktorých predmetom bol aj návrh na zrušenie osvedčenia o uznaní za národný športový zväz SLA, a to z dôvodov údajného opakovaného porušovania zákona o športe,“ uvádza rezort školstva. Z údajov v registri fyzických osôb v športe informačného systému športu (ISŠ) vyplýva, že k 1. decembru mala SLA v ISŠ registrovaných 748 športovcov a iný športový zväz pre príslušný šport (Zväz slovenského lyžovania) mal k uvedenému dňu v ISŠ registrovaných 848 športovcov.
Medzinárodná biatlonová únia (IBU) je medzinárodným riadiacim orgánom biatlonu.
Dejiny náhľad|Lyžiari v Nórsku – rok 1872 Pravek lyžovania Vznik lyží s najväčšou pravdepodobnosťou spadá do obdobia strednej doby kamennej (mezolitu). V záverečnej etape tejto doby nadobudol popri rybolove význam lov zveri, ktorý sa stal základným spôsobom obživy ľudí obývajúcich arktické a subarktické krajiny Euroázie. O veku existencie lyží informujú jednak nákresy a maľby na skalách (ostrov Rödöy) a v jaskyniach z obdobia praveku a tiež aj archeologické vykopávky. V Nórsku boli objavené pozostatky lyží starých 8 000 rokov. V roku 2021 nórski archeológovia našli kompletný pár lyží aj s viazaním starý 1300 rokov. Lyže vyrobené v 8. storočí boli 187 centimetrov dlhé a 17 centimetrov široké.
Pôvod slova lyže Slovo lyže sa prvýkrát objavuje v jazyku Laponcov a u národov severnej Sibíri. Jediné vysvetlenie je, že pochádza od ich spoločných predkov, ktorí prebývali niekde medzi Altajom a Bajkalským jazerom. Aj prastarý škandinávsky názov „skid“ sa pretransformoval do väčšiny európskych jazykov. Do francúzštiny a angličtiny ako „ski“, do nemčiny „schi“, do taliančiny „sci“. S pôvodným názvom sa stretávame u byzantského historika Prokopiusa, ktorý v diele „Krásna gotika“ hovorí o lyžujúcich Laponcoch, ako o Skridfinoch (lyžujúci Fíni). Najstaršími literárnymi dokladmi o lyžovaní škandinávskych národov sú zmienky obsiahnuté v množstve gréckych a latinských, ale aj čínskych písaných diel najrôznejších autorov. Prvá písomná správa o predchodcovi lyží je zachytená v diele „Výprava Kyrusa“ od Xenofona z roku 444 pred Kr. Pôvod slova lyža je zrejme zo slova „lízať“ (v zmysle kĺzať).
Stredovek V stredoveku veľa prameňov hovorí o tom, že lyže sa stávajú dôležitým prostriedkom premiestňovania počas vojen. Boli dokonca organizované legálne lyžiarske jednotky už v roku 1521 (kráľ Gustáv Vas – Švédsko) a neskôr aj v Nórsku – 1733 – vzniká prvý predpis o lyžiarskom výcviku. V roku 1767 boli usporiadané prvé vojenské lyžiarske preteky.
Vznik športového lyžovania Za začiatok športového lyžovania sa pokladajú lyžiarske preteky v Tromsø v Nórsku, ktoré sa konali v roku 1843 a mali charakter novodobých lyžiarskych pretekov. Začiatkom športového lyžovania bolo založenie Lyžiarskeho klubu Nórska (v roku 1861, Trzsil Skitter og Skilöberforening) a lyžiarske preteky v Tromsø. V roku 1877 nasledovalo založenie Kristiana skiclubu. V Kristiánii vznikla aj prvá škola lyžovania – 1880 – 1890. Tento organizoval od roku 1862 pravidelné lyžiarske preteky. Tradíciu si získali lyžiarske preteky v Holmenkolene, ktoré sa od roku 1892 usporadúvajú dodnes. Prvé preteky na Európskom kontinente mimo Škandinávie sa konali v roku 1893 v Čechách (na Kozinci pri Jilemnici) a v Rakúsku. Horlivými propagátormi lyžovania sa stali aj alpinisti, hlavne anglickí, ktorí v roku 1858 založili v Londýne jeden z prvých turistických klubov – Alpine Club.
Lyžiarska technika náhľad|Dáma na bežkách Hlavnou oblasťou nového športového lyžovania sa stali Alpy. Celkom nové terénne podmienky si vyžiadali novú techniku jazdy oproti tej, ktorá bola dovtedy propagovaná z Nórska. Na začiatku 20. storočia tvorcom jazdy na lyžiach v alpských podmienkach sa stal Mathias Zdarsky (rakúšan narodený ako Matyáš Žďársky 25. februára 1856 v Kožichovice pri Třebíči), ktorý využíval nórske lyže avšak vyvinul a dal si patentovať (r 1896) odpružené oceľové viazanie, s ktorým sa lepšie zatáčalo a dôležité bolo aj to, že sa päta z lyže nezosúvala. Používal však ale len jednu hrubšiu až dvojmetrovú palicu. Revolučný zvrat vo vývoji zjazdovej techniky nastáva v 30-tych rokoch, kedy sa začína presadzovať znožná technika. O túto sa zaslúžili hlavne Rakúšan Anton Seelos a Francúzi E. Allais a P. Gignoux. Publikovaním príručiek „Österreichischer Ski-Lehrplan“, (1957) a „Wedeln“, (1959) od autora Stephana Kruckenhausera, bola odštartovaná nová lyžiarska škola, tzv. Rakúska protirotačná. Vývoj zhruba od 60-tych rokov 20. stor. sa mení najmä vzhľadom na zdokonaľovanie lyžiarskeho výstroja. V alpských krajinách sa začína presadzovať technika zatáčania prestúpením (Umsteigetechnik). Hlavným pohybovým znakom pri zmenách smeru jazdy je aktívna činnosť dolných končatín a ich nezávislá práca. V súčasnej dobe pozorujeme opäť veľkú zmenu v technike prechodom na carvingové lyže, ktoré svojim tvarom a skrátením umožňujú vykonávať rýchlejšie a kratšie oblúky – technika sa už prejavuje aj na svetovom pohári, najmä v slalome.
Bežecké lyžovanie Najstaršie zmienky o použití lyží na presun sú zaznamenané v nórskom epose Edda (8. – 10. stor. n. l.) a vo fínskom epose Kalevala. Historicky je doložený prvý presun na lyžiach z roku 1522, kedy švédsky kráľ Gustáv I. Vasa so svojou armádou, prekonal za jeden deň vzdialenosť a porazil Dánov. Na počesť tejto udalosti sa od roku 1922 koná Vasov beh. Prvý turistický beh na lyžiach opísal J. Ch. Gutsmuths (1795). V polovici 19. storočia sa začalo meniť lyžovanie na športové. Prvé preteky v behu ma lyžiach sa konali 2. apríla 1843 v nórskom Tromsø, boli to preteky vojakov na päť kilometrov (víťaz dosiahol čas 29 minút). Beh na lyžiach bol zaradený do programu Majstrovstiev sveta a Zimných olympijských hier od roku 1924 (muži 18 a 50 kilometrov). Na Slovensku sa prvé preteky v behu na lyžiach konali v roku 1911 v Tatranskej Polianke.
Skoky na lyžiach náhľad|Skokan na lyžiach v roku 1905 Prvé súťaže v skokoch na lyžiach sa začali realizovať v Nórsku, pričom strediskom sa stala Kristiania (Oslo). Z tejto oblasti pochádza aj prvý záznam o dĺžke skoku 9,5 metra, ktorý dosiahol v roku 1808 nórsky skokan Olaf Rey. Čoskoro sa objavil aj prvý slávny majster v skokoch na lyžiach Averson Sondre Norheim, zakladateľ telemarku a moderného skoku. Okolo roku 1860 dokázal skákať skoky o dĺžke 30 metrov. Sám si vyrábal aj lyže, v mnohom podobné dnešným. Skoky na lyžiach boli prvýkrát zaradené na Majstrovstvá sveta a Zimné olympijské hry od roku 1924 (do roku 1960 sa konali iba na jednom mostíku). Od roku 1935 sa začali organizovať aj preteky v letoch na lyžiach. Prvé preteky v skoku na lyžiach na Slovensku boli uskutočnené 4. februára 1911 na mostíku nad Gerlachovom, B. Weisss z klubu Beskiden Verein na nich skočil 9,5 metra.
Zjazdové (alpské) lyžovanie Slalom V archívnych záznamoch sa so slalomom stretneme po prvýkrát v Nórsku, a to v dokumente napísanom okolo roku 1850 pod menom „slalaam“ („sla“= svah, „laam“= lyžiarska stopa). K zatáčaniu na svahu bolo potrebné viazanie. Prvé viazanie skonštruoval v polovici 19. storočia S. Norheim. V začiatkoch tejto lyžiarskej disciplíny pretekári obchádzali prírodné prekážky na kopci. Hodnotil sa štýl jazdy. Až neskôr sa začal merať čas. Prvý oficiálny záznam o pretekoch v slalome sa zachoval z 19. marca 1905 z Muckenkogelu. Prvé preteky v slalome zodpovedajúce dnešným predstavám usporiadal Mathias Zdársky v roku 1905 v Lilienfelde. Prvá oficiálna zmienka o slalome na Slovensku, ako športovej lyžiarskej disciplíny, pochádza z pretekov pod názvom Veľká zjazdová cena Československa. Uskutočnil sa v rámci dvojkombinácie (zjazd, slalom) vo Veľkej Studenej doline v roku 1930. Prvýkrát bol slalom zaradený na Majstrovstvá sveta v roku 1931 a na Zimné olympijské hry v roku 1936.
Zjazd