Serdab alebo serdáb (z , pôvodne ) je v egyptológii názov typu uzatvorenej miestnosti alebo výklenku, ktorá bola súčasťou niektorých staroegyptských hrobiek.Králi mávali v serdabe umiestnené okrem pohrebných aj kultové sochy, ku ktorým každodenné rituály vyžadovali prístup, preto nemohol byť serdab trvalo uzatvorený ako v nekráľovských hrobkách. V nej bola umiestnená jedna alebo viac sôch ka zosnulého. Na nich bol zobrazený v rôznom veku a v rozmanitých spoločenských a náboženských rolách, ktoré plnil počas svojho života. Miestnosť mala v stene susediacej s obetnou sieňou jeden alebo dva priezory, ktorými sa mohol zosnulý prostredníctvom sochy účastniť svojho kultu a sledovať rituály a jemu prinášané obety, ktoré boli dôležité pre jeho posmrtný život.
Dosiaľ najstarší kráľovský serdab poznáme z hrobky faraóna Dena (1. dynastia) na pohrebisku Umm el-Káb v Abyde. Najstarší známy nekráľovský serdab pochádza z obdobia panovania faraóna Kaa (tiež 1. dynastia) a našiel sa v hrobke hodnostára Merku na sakkárskom pohrebisku (hrobka S3505). Obvyklou súčasťou hrobiek bol v období 3. až 6. dynastie, najčastejšie mastáb členov kráľovských rodín a vysokých hodnostárov. V kráľovských hrobkách bol nájdený napr. v pyramídovom komplexe faraóna Necericheta (3. dynastia) ako samostatný kultový stánok, alebo v Ibiho pyramíde (8. dynastia) ako priestor v jej subštruktúre.
Poznámky
Referencie
Zdroj
Literatúra
Kategória:Architektonické prvky Kategória:Architektúra v starovekom Egypte