Josef Kainar (* 29. jún 1917 Přerov – † 16. november 1971 Dobříš) bol český básnik, textár, dramatik a prekladateľ, ale tiež hudobník, ilustrátor, výtvarník a novinár. Člen umeleckej skupiny 42 a literárnej skupiny Ohnice.

V rokoch 1938 – 1939 študoval češtinu a francúzštinu na Karlovej univerzite v Prahe, po uzavretí vysokých škol vystriedal celý rad zamestnaní. Mal blízko k divadlu, pôsobil ako dramaturg v Divadle satiry. Pracoval ako novinár, v novinách Rovnost vychádzali jeho vtipy, obrázky a básne. Po druhej svetovej vojne tiež spolupracoval s rozhlasom, filmom a divadlom. V Česko-slovenskom rozhlase napríklad tvoril tzv. rozhlásky, v ktorých prístupnou formou zoznamoval mladších poslucháčov s dianím. Po roku 1947 sa venoval len literatúre.

Zaoberal sa aj hudbou, hral na koncertnej úrovni na klavír, gitaru a husle. Štýlovo vychádza predovšetkým z jazzu. Zmienky o ňom sa objavujú tiež v jeho básňach.

Je pochovaný na Vyšehradskom cintoríne.

Dielo Začiatky jeho tvorby boli ovplyvnené predovšetkým existencializmom. Pre jeho dielo je typická irónia, niekedy až hraničiaca s výsmechom. Ďalším typickým znakom jeho tvorby je spevnosť, možnosť spojovať text s hudbou, hovorový, miestami aj vulgárny jazyk, odpor ku konzervatizmu. Snažil sa o pravdivosť svojich veršov, znázorňoval hrubosť sveta, zachádzal až do skepticizmu. Jeho básne obsahujú malé príbehy, ktoré nútia čitateľov k zamysleniu.

Okrem literárnej tvorby písal aj filmové scenáre a fotografoval.

Poézia Příběhy a menší básně (1940) – prvotina, typická príbehovosť; obraz vojny a doby Osudy Nové mýty (1946) – Táto zbierka výrazne vychádza z programu umeleckej skupiny 42. Obsahuje mi. aj jeho najslávnejšiu báseň Stříhali dohola malého chlapečka, ktorú si môžete prečítať nižšie. Báseň zhudobnil Vladimír Mišík. Spochybňuje mýtus nového spravodlivého sveta, v plnej miere irónia, sarkazmus, existencializmus, odcudzenie a absurdita. Veliká láska (1950) – inšpirácia Majakovským Český sen (1953) – odkláňa sa od angažovanosti, píše o histórii – kedy sme museli bojovať za budúcnosť Člověka hořce mám rád (1959) – po sklamaní komunizmom sa vracia k pôvodným témam; nezdolná láska, aj keď človek chybuje a hreší Lazar a píseň (1960) – uvoľnenie doby sa prejavuje aj v uvoľnení jazyka Moje blues (1966) – osamotenie človeka, skepticizmus, podobné Novým mýtům; tragikomika, irónia

Tvorba pre deti Deti sú malé, ale nie hlúpe. Jedná s nimi, ako so seberovnými, ale podáva pochopiteľne. Nevídáno-neslýcháno Říkadla Zlatovláska

Piesne Začiatkom 40. rokov otextoval predovšetkým piesne amerických swingových klasikov (G. Gershwin, R. Rodgers, D. Ellington, H. Carmichael ai.). Počas okupácie to bolo pre nacistov „žido-boľševické swinstvo“, ktoré sa napriek tomu hojne hralo medzi mladými ľuďmi, napr. na trampských zrazoch. Kainar si sám niektoré svoje texty zhudobnil – a veľmi dobre. Napr. pieseň Černá kára, Starý mrtvý vrabec, Blues železničního mostu a iné.

V 50. rokoch sa hral v rádiu Irvingov americký šláger Duben, první duben (v origináli Cheek to Cheek). Nahrávku vydal Gustav Brom, ktorý sa úspešne zhostil vokálneho partu. Hitom sa stala aj ďalšia jeho pieseň Hvězdy jsou jak sedmikrásky nad Brnem.

Zásadným prielomom sa však stal album amerických evergreenov natočených na konci 60. rokov opäť orchestrom Gustava Broma.

Jeho texty v jazzovej, beatovej aj folkovej podobe výborne naspieval celý rad interpretov: Vladimír Mišík s kapelou Etc… a Flamengo, Michal Prokop s kapelou Framus Five, Eva Olmerová, Jiří Suchý, Karel Plíhal, Karel Hála, Jiří Jelínek, Waldemar Matuška a iní.

Roku 1972 vydal Supraphon legendárny rockový album Kuře v hodinkách skupiny Flamengo, ktorý produkoval Hynek Žalčík. Pozoruhodná je aj prierezová LP produkovaná tým istým producentom z roku 1977 s názvom Obelisk, ktorá je akousi poctou Josefovi Kainarovi. Skladá sa len z Kainarových piesní alebo jeho zhudobnených básní a zišli sa na ňom Jiří Suchý, Eva Olmerová (obidvaja s Orchestrom Gustava Broma), Vladimír Mišík (s kapelami Flamengo a ETC) a Michal Prokop (s Framus Five).

Swingové texty zhudobnil Karel Plíhal, ktorý album Kainarových piesní pripravoval viac než tri roky. Nakoniec sa rozhodol len pre sprievod swingujúcej gitary. Päť piesní na Plíhalov album Nebe počká naspievala Zuzana Navarová. Podrobná anabáza Josefa Kainara ako piesňového textára je opísaná v doslove knižky Bledej gentleman (dotisk v roku 2003), ktorý napísal Lubomír Dorůžka.

Dráma Ubu se vrací aneb Dršťky nebudou (1949) – Jedna z najvýznamnejších českých hier. Išlo o prvú českú absurdnú drámu. Základnou témou je zneužitie moci a uzurpátorstvo. Hra bola zakázaná. Nebožtík Nasredin

Výbor Bláznův kabát Básně a blues

Prekladal predovšetkým francúzsku a nemeckú poéziu.

Referencie Milan Blahynka, Člověk Kainar, Ostrava 1983 Vladimír Prokop, Přehled české literatury 20. století Leszek Engelking, Nový mýtus, staré rituály. O básni Josefa Kainara Střihali dohola malého chlapečka. Česká literatura 2005, 53, No. 3 Jiří Holý, Josef Kainar: Nové mýty. In: Česká literatura 1945-1970. Interpretace vybraných děl, Praha 1992 Jiří Opelík, Kainar. In: Jak číst poezii, red. Jiří Opelík, Praha 1969 František Všetička, Kainarova absolutně skutečná báseň. Zlatý máj 1981, XXV, No. 8

Pozri aj Zoznam českých spisovateľov Česká literatúra v rokoch 1900 – 1945 Česká literatúra v rokoch 1945 – 1990 Skupina 42

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Českí básnici Kategória:Českí textári piesní Kategória:Českí prekladatelia Kategória:Českí dramatici Kategória:Českí novinári Kategória:Českí ilustrátori Kategória:Skupina 42 Kategória:Osobnosti z Přerova Kategória:Pochovaní v Prahe