Chránená krajinná oblasť Šumava bola vyhlásená Ministerstvom školstva a kultúry 27. decembra 1963 na rozlohe .

V roku 1975 Ministerstvo kultúry ČSR upravilo podmienky ochrany prírody v tomto území. V marci roku 1991 vyhlásila vláda ČR Národný park Šumava vo vnútri doterajšej CHKO. Tým sa vlastne CHKO stala ochrannou zónou Národného parku a súčasne spravuje i ďalšie cenné partie Šumavy – ako je Královský hvozd s Černým a Čertovým jazerom a Boubín, ktoré sa rozhodnutím politikov do národného parku Šumava nedostali. Organizačne je správa CHKO začlenená do správy Národného parku, čo je pre spoločnú previazanosť činností výhodné. Jednotlivé pracoviská CHKO sú v Nýrsku, Kašperských Horách, Vimperku a Hornej Planej, hlavným sídlom správy CHKO je Sušice.

CHKO Šumava podobne ako Národný park Bavorský les chráni kultúrne vysoko hodnotnú krajinu, kde sa ochrana prírody prelína s ľudskými aktivitami. Rozdiel je v tom, že CHKO disponuje väčšími, v zákonoch zakotvenými právomocami, zatiaľ čo Bavorský prírodný park pracuje viac na základe dobrovoľnosti a občianskeho uvedomenia.

Rozloha CHKO Šumava nepokrytá územím národného parku je . V tejto rozlohe je zahrnutých 27,4 % poľnohospodárskej pôdy (, z toho orná 9 tisíc ha, lúky a pastviny 11 tisíc ha), 57,6 % lesné pôdy () a 0,4 % zastavané pôdy (). Pralesovité zvyšky porastov zaujímajú cca 0,6 % rozlohy CHKO, ostatné plochy a sukcesné štádiá cca 15% plochy. Rozpätie nadmorských výšok sa pohybuje od (Víteň) do (Boubín). Počet obyvateľov je cca 21 000 (t. j. asi 22 obyv. /km²)a počet evidovaných domov cca 4 500.

Maloplošné chránené územia Zaisťujú dlhodobú ochranu výnimočných biotopov a garanciu ich dlhodobého monitorovania. V zásade je možné ich rozlíšiť na 3 rozdielne kategórie:

1. Pralesy a prírodné nepozmenené mokrade – Boubínský prales, Velká niva, Zátoňská hora a iné, na ktorých sa sleduje samovoľné chovanie prirodzených lesov.

2. Samovoľne vzniknuté lesy a druhotné mokrade – Chřepice, Velké Bahno, Pravětínská lada, Nebe, určené k sledovaniu samovoľného nástupu lesa a priestorovej flexibility rastlinných druhov ovplyvňovaných týmto lesom.

3. Lokality ochrany výnimočných druhov – Blanice, Pod Popelní horou, Vyšný a podobne, zaisťujúce ochranu ohrozených alebo typických druhov živočíchov alebo rastlín.

Národné prírodné rezervácie

Bílá Strž (1972 – ) Boubínský prales (1858 – ) Černé a Čertovo jezero (1911 – ) Velká Niva (1989 – )

Prírodné rezervácie

Amálino údolí (1994 – ) Čertova stráň (1992 – ) Datelovská strž (2003 – ) Hamižná (1995 – ) Chřepice (1994 – ) Kepelské mokřady (1995 – ) Kyselovský les (1995 – ) Lakmal (2003 – ) Losenice (1998 – ) Losenice II (2008 – ) Městišťské rokle (1994 – ) Milešický prales (1989 – ) Na Mokřinách Na soutoku (2003 – ) Nebe (1995 – ) Niva Horského potoka Otovský potok Páteříková Huť (2003 – ) Prameniště (1994 – ) Pravětínská Lada (2000 – ) Rašeliniště Borková (1995 – ) Svobodova niva (1996 – ) Zátoňská hora (1989 – ) Zelenský luh (2003 – ) Zhůřská pláň (2000 – ) Zhůřský lom (1999 – )

Prírodné pamiatky

Blanice (národná prírodná pamiatka) (1989 – ) Házlův kříž (1992 – ) Jasánky (1992 – ) Jilmová skála (1985 – ) Královský hvozd (1991 – ) Lipka (1933 – ) Křišťanov – Vyšný (1989 – ) Malý Polec (1982 – ) Multerberské rašeliniště (1992 – ), s pravidelným výskytom losa obyčajného Pasecká slať (2000 – ) Pestřice (1992 – ) Pod Popelní horou (1985 – ) Poušť (1992 – ) Pramenisko Hamerského potoka (1992 – ) Račínská prameniště (1992 – ) Rašelinisko Kyselov Spáleniště Svatý Tomáš (1992 – ) Velké Bahno (1992 – )

Iné projekty

Externé odkazy Správa NP a CHKO Šumava

Zdroj

Kategória:Šumava Šumava Šumava