Príkrov Bôrky je vysokotlakovo-nízkoteplotne premenená časť komplexu paleozoických až mezozoických hornín meliatikaMello, J., Reichwalder, P., Vozárová, A., 1998, Bôrka Nappe: high-pressure relic from the subduction-accretion prism of the Meliata ocean (Inner Western Carpathians, Slovakia). Slovak geological Magazine, 4, s. 261-273, tvoriaca časť akrečnej prizmy po Meliatskom oceáne, zachovaná v nadloží gemerika na Slovenskom území severne od rožňavskej línieBezák, V. (Editor), 2009, Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape Slovenskej republiky 1 : 200 000. ŠGÚDŠ, Bratislava, 534 s..

Názov zaviedli B. Leško a I. Varga v roku 1980 podľa obce Bôrka v okrese Rožňava. Súčasné chápanie stavby príkrovu bolo zavedené v práci J. Mella, P. Reichwaldera a A. Vozárovej v roku 1998.

Stavba Príkrov Bôrky možno z litostratigrafického hľadiska členiť na 3 súvrstviaMello, J. (Editor), Elečko, M., Pristaš, J., Reichwalder, P., Snopko, L., Vass, D., Vozárová, A., Gaál, Ľ., Hanzel, V., Hók, J., Kováč, P., Slavkay, M. a Steiner, A., 1997, Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1 : 50 000. Vydavateľstvo D. Štúra, Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava, 256 s.: jasovské súvrstvie (permské metazlepence, metapieskovce a chloritické fylity), podobné rožňavskému súvrstviu z gemerika bučinské súvrstvie (strednopermské ryolitové tufy, metazlepence a metapieskovce) hačavská sekvencia (metapelity, mramory a glaukofanity resp. ich spätne premenené ekvivalenty, vysokotlaková metamorfóza je asi 150155 miliónov rokov stará – vrchnojurská; staršia – pravdepodobne triasová časť sekvencie je označovaná ako dúbravské súvrstvie – tvoria ju rekryštalizované vápence, mramory, rauvaky a glaukofanity – metabazity)

Pokračovaním výskumu tejto oblasti boli zavedené aj ďalšie nové názvy súvrství. Sú to hlavne nižnoslanské, kobeliarovské, steinbergské a rudnícke súvrstvie resp. formáciaIvan, P., 2007, Litostratigrafické jednotky príkrovu Bôrky: ich stručná charakteristika a možný pôvod. in: Jurkovič, Ľ. (Editor), Zborník príspevkov z konferencie Cambelove dni 2007 „Geochémia v súčasných geologických vedách“, Remata, 18. - 20. máj 2007, Univerzita Komenského, Brtaislava, s. 42-48. Najvýznamnejšia z nich je nižnoslanská formácia, ktorá obsahuje aj staršie paleozoické amfibolity, ktorých paleogeografická pozícia zatiaľ nebola uspokojivo vyriešená.

Tektonicky možno príkrov chápať ako 2 odlišné komplexy. Vrchný predstavujúci metamorfovaný ekvivalent premenou nepostihnutých častí meliatika. Tvorí ho hlavne hačavská sekvencia. Spodný tvorený hlavne premenenými permskými horninami, prevažne nižnoslanským, jasovským a bučinským súvrstvím.

Vznik a vývoj Horniny príkrovu Bôrky sa zrejme pôvodne nachádzali medzi oblasťou meliatika na juhu a gemerikom na severeHók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001, Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s..

Horniny príkrovu Bôrky sa dostali do dnešnej pozície v dôsledku subduckcie triasovo-jurského Meliatského oceánu s oceánskou a stenčenou kontinentálnou kôrou. Počas akrečných procesov boli horniny vysokotlakovo metamorfované a neskôr v spodnej a strednej kriede aj obdukované k povrchu. Pri tomto procese boli čiastočne spätne premenené. Najvyššia metamorfóza zaznamenaná v glaukofanitoch (modrých bridliciach) dosahovala tlak 11,512 kbar a teploty 420460° CFaryad, S.W., 1995, Phase petrology and P-T conditions of mafic blueschists from the Meliata unit, West Carpathians, Slovakia. Journal of Metamorphic Geology, 13, 6, s. 701-714 resp. až teplotu 500° C a tlak 1,3 kbarMarzzoli, C., Vozárová, A., 1998, Subduction related processes in the Bôrka nappe (Inner Western Carpathians): a geochemical and petrological approach. in: Rakús, M. (Editor), Geodynamic development of the Western Carpathians. Mineralia Slovaca Monograph, Bratislava, s. 89-106. Subdukčné procesy boli datované rádiometrickou metódou 40Ar/39Ar na svetlých sľudách ako 150160 miliónov rokovDallmeyer, R. D., Neubauer, F., Fritz, H., 2008, The Meliata suture in the Carpathians: regional significance and implications for the evolution of high-pressure wedges within collisional orogens. in Siegesmund, S., Fügenschuh, B., Froitzheim, N., Tectonic Aspects of the Alpine-Dinaride-Carpathian System, Geological Society, London, Special Publications, 298, s. 101-115, čo zodpovedá približne oxfordu až kimeridžu (vrchnej jure).

Zachovanie glaukofánu, vysokotlakého amfibolu, ktorý je hlavným ukazovateľom vysokotlakového typu premeny, je dôkazom rýchleho (dekompresného) vynorenia hornín zo subdukčnej zóny. Premena počas vynorenia dosiahla teplotu okolo 400°C pri tlaku okolo 5 kbar. Teleso príkrovu bolo následné nasúvané na sever až severozápad, celohorninové rádiometrické 40Ar/39Ar analýzy z fylitov poukazujú, že táto fáza kompresie postihla komplexy príkrovu približne v období pred 105 miliónmi rokov.

Príkrov Bôrky takmer vo všetkých lokalitách leží na horninách gočaltovskej skupiny gemerika a v jeho nadloží sa nachádzajú príkrovy silicika a turnaika. Samotné telesá príkrovu predstavujú iba fragmenty, ktoré boli oddelené eróziou aj tektonicky. Príkrov leží buď horizontálne (v nižnoslanskej depresii), alebo je strmo uklonený na juh a tvorí viacero šupín (pri Hačave, Šugove, Bôrke, Honcoch, Štítniku a Jelšave). Horniny príkrovu Bôrky sú známe iba severne od rožňavskej línie, najzápadnejšie výskyty sú známe z oblasti Ochtinej.

Referencie

Kategória:Geológia Západných Karpát Kategória:Geológia Slovenska Kategória:Príkrovy