thumb|Družicová snímka Stredozemného mora right|thumb|Stredozemné more
Stredozemné more (iné názvy pozri nižšie) je vnútorné more (presnejšie: medzipevninské more) Atlantického oceánu medzi Európou, Afrikou a Áziou.
Zahŕňa všetky morské vody medzi medzi Gibraltárskym prielivom, Marmarským morom a Suezským prieplavom.Limits of Oceans and Seas. 1953. S. 15-18 V niektorých textoch Stredozemné zahŕňa aj Marmarské more, čiže hraničí s Čiernym morom.Stredozemné more. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor 1977, S. 455 Niekedy, najmä v starších textoch, sa do Stredozemného mora zahŕňa nielen Marmarské more, ale aj Čierne more (vrátane Azovského mora). World Ocean Volumes (prístup 4. 5. 2026) str. 2The Oceans, Their Physics, Chemistry, and General Biology. New York: Prentice-Hall, c1942 S. 643 Středozemní moře. in: Masarykův slovník naučný VI. 1932. S. 1008, 1009Mittelländisches Meer. In: Brockhaus' Kleines Konversations-Lexikon, fünfte Auflage, Band 2. Leipzig 1911., S. 197.ERTL, H., CSIZMADIA, A. Učebná kniha - Tankönyv pre slovenské každodenné a opakujúce …Budapešť: Singer a Wolfner, 1903, S. 21
Názvy Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto mora je Stredozemné moreNázvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným 2022 stredozemský. in: Krátky slovník slovenského jazyka 2003; tento názov je doložený od 19. storočiaRADLINSKÝ, O. et al. Školník obsahujúcí hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodbabníctvo a nauku o právach a povinnosťach občanských. Viedeň: Tlačou kongregácie Mechitaristov, 1871, S. 29. Občas, najmä staršie, sa vyskytujú tvary Stredozemské moreMOCKO, Z. et al. Hospodárska geografia. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1991, S. 30PAULINY, E. et al. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964, S. 14ZAUNER, A. Praktická príručka slovenského pravopisu. Martin: Osveta, 1958, S. 381 (Poznámka: Názov je označený ako nesprávny.) (doložený od 19. storočia) a Stredné moreVASIĽ, M. Všeobecná zootechnika. Košice: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, 2015, S. 13BEROVÁ, L. Feničania - obchodníci staroveku. Historická revue 4/2003. S. 9Náčrt dejín po počiatky kapitalizmu. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1953, S. 56. Zriedkavý je tvar Mediteránne moreSENEŠ, J. Nové názory na stratigrafiu spodného miocénu Južného Slovenska na základe nových výskumov v Strednej Európe. Geologický zborník 3-4 1956. S. 205. Existujú aj názvy Európske stredomoriestředomoří. in: Slovník spisovného jazyka českého / Európske stredozemné moreSTINGLWAGNER, G. K. F et al. Lexikón rybárstva. Bratislava: Aktuell, 2009, S. 108, Eurafrické stredomorieLidé a země - zeměpisný a cestopisný měsíčník. č. 7 1959 S. 316, 317, 321/Eurafrické stredozemné moreTOMCZAK, M., GODFREY, J. S. Regioanl Oceanography - an Introduction. 2001 (1994). S. 271 a staršie niekedy Románske moremoře. In: Ottův slovník naučný. Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. 17. díl. Praha: J. Otto. 1901. S. 719-720 /Románske stredozemné moreHOLUB, K. Zeměpis astronomický a fysikální. V Praze: I.L. Kober, 1910. sv. 2, S. 159 - všetko ako opak napr. Amerického stredomoria, čiže Amerického Stredozemného mora; názov európske Stredomorie (písaný len s veľkým S) ale môže alternatívne označovať európske krajiny okolo Stredozemného mora. V Biblii sa používa tvar Veľké more. Zastarané názvy sú: medzizemné moreJALOVECKÝ, M. et al. Hviezdoveda. Zemepis Prírodopis. Silozpyt. V otázkach a odpoveďach. V Budíne: Písmotiskom Martina Bagó, 1863, S. 28/medzizemno moreJANČOVIČ, Š. et al. Noví maďarsko slovenskí a slovensko maďarskí slovník. Sarvaš: Litérami Leopolda Réthyho. Nákladom vydavateľa, 1848, S. 150/Mezizemní mořemore. in: Historický slovník slovenského jazyka, Prostredzemné veliké moremore. in: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí (V hesle more je -ň- (prostredzemňé), ale v hesle prostredzemní je -n- (prostredzemné).) , púlzemské more.
Latinské názvy Stredozemného mora sú: Mare nostrum/Nostrum mare (doslova: Naše more), More internum/Internum mare (Vnútorné more), Intestinum mare/Mare intestinum (Vnútorné more/Domáce more), Mare magnum/Magnum mare (Veľké more), mare (more) a od stredoveku aj Mare mediterraneum/Mediterraneum mare (Stredozemné more).
Hranice Takmer celé hranice Stredozemného mora (bez Čierneho mora) tvoria časti pevnín Európa, Afrika a Ázia. Pokiaľ ide o zvyšok, teda vodné hranice, tak: západnú hranicu tvorí Gibraltársky prieliv (t.j. spojenie Stredozemného mora s vlastným Atlantickým oceánom), pričom Gibraltársky prieliv ešte patrí do Stredozemného mora, severovýchodnú hranicu tvoria (v závislosti od toho, kam sa zahrnie Marmarské more) Dardanely (t. j. spojenie Stredozemného mora s Marmarským morom) alebo ju tvorí Bospor (t. j. spojenie Stredozemného mora s Čiernym morom), a juhovýchodnú hranicu tvorí severný koniec Suezského prieplavu (t. j. spojenie Stredozemného mora so Suezským zálivom, ktorý sa niekedy považuje za súčasť Červeného moraRed Sea. in: Encyclopaedia Britannica online 2. 5. 2026 ).
Základné parametre Základné parametre Stredozemného mora (bez Čierneho mora): rozloha: najväčšia hĺbka: juhozápadne od polostrova Peloponéz teplota vody: priemerná teplota na povrchu vo februári: od 8 °C do 17 °C, v auguste 19 °C v Lionskom zálive a smerom na východ dosahuje až 27 – 30 °C hlbinná teplota neklesá pod 13 °C, pretože do Stredozemného mora nepritekajú studené spodné vody z Atlantiku slanosť vody: 36 promile na západe, 39,5 promile na východe
Časti (moria, zálivy, prielivy, ostrovy) Stredozemného mora Pomenované moria Stredozemného mora (bez Marmarského a Čierneho mora) sú: v západnej časti: Alboránske more Alžírske moreHOFRICHTER, R. Das Mittelmeer - Geschichte und Zukunft eines ökologisch sensiblen Raums. 2020 S. 60 Baleárske more Sardínske more Ligúrske more Tyrrhenské more vo východnej časti: Jadranské more Iónske more Sicílske more Líbyjské more Egejské more (zahŕňa okrem iného Trácke more, Ikarské more, Myrtské more a Krétske moreEgejské more. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor 1977, S. 135 (Poznámka: Ale v hesle Stredozemné more je Krétske more uvedené oddelene od Egejského mora.)) Levantské more (zahŕňa okrem iného Levantské more v užšom zmysle, Karpatské more, Antalyjský záliv [=Pamfýlske more v užšom zmysle] a Kilikijské more)
Významné zálivy Stredozemného mora (bez Marmarského a Čierneho mora) sú: Lionský záliv, Janovský záliv, Terstský záliv, Tarentský záliv, Malá Syrta, Veľká Syrta, Messénsky záliv, Antalyjský záliv.
Významné prielivy Stredozemného mora (bez Marmarského a Čierneho mora) sú: Gibraltársky prieliv, Bonifácky prieliv, Sicílsky prieliv, Messinský prieliv, Otrantský prieliv a Dardanely.
Významné ostrovy Stredozemného mora (bez Marmarského a Čierneho mora) sú: Sicília (najväčší a najľudnatejší), Baleáry, Sardínia, Korzika, Kréta, Malta, Cyprus, Egejské ostrovy
Pobrežia Pobrežiе Stredozemného mora (bez Čierneho mora): еurópske je výrazne členité a výbežky pevniny v podobe polostrovov a ostrovy vyčlenili samostatné okrajové moria; africké je len mierne členité a nápadnejšie vnikajú doň len zálivy Veľká Syrta a Malá Syrta.
Stredozemné more (bez Čierneho mora) obmýva brehy 22 nezávislých štátov - porovnaj napr. v článku Stredomorie.
Významné prístavy (bez Marmarského a Čierneho mora) sú: Tanger Med, Algeciras, Valencia, Palma de Mallorca, Barcelona, Marseille, Janov, Neapol, Gioia Tauro, Mġarr, Birżebbuġa (Malta Freeport), Split, Salamina-Paloukia, Pireus, Solún, Izmir, Alexandria, Port Said, Bejrút, Haifa.
Významné prítoky Stredozemného mora (bez Čierneho mora) sú: Níl, Ebro, Rhôna, Pád.
Geológia Stredozemné more je pozostatkom niekdajšej sústavy oceánskych bazénov Tethys, z ktorej boli počas alpínskeho horotvorného procesu vyvrásnené mladé horské reťazce európskych pohorí. Oblasť Stredozemného mora je seizmicky veľmi aktívna, časté sú zemetrasenia, najmä v polostrovných územiach, ako aj aktívna vulkanická činnosť (Vezuv, Etna).
Ekonomika Príjemná subtropická klíma, slnečnosť, teplá voda a pekné pláže umožnili rozvoj cestovného ruchu. Svetoznáma je napr. Riviéra.
Fauna je bohatá a rôznorodá, pre rybolov sú dôležité sardinky, makrela, tuniak, ďalej sú to ustrice, langusty, koraly a pod.
Mnohé z prítokov (ako Pád) odvodňujú priemyselné oblasti, čím sa značne znečisťuje morská voda. V severných šelfových oblastiach Jadranského a Egejského mora sa ťaží ropa a zemný plyn.
Historický význam Oblasť Stredozemného mora je významná aj z historického hľadiska. Na jeho brehoch vznikli staroveké kultúry Egypta, Fenície, Kartága, Grécka a Ríma. Rozhodujúci význam malo Stredozemné more aj v stredoveku, stratilo ho však objavením námorných ciest do Indie a Ameriky. Jeho význam opäť vzrástol po výstavbe Suezského prieplavu.
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Moria Atlantického oceánu