Tisamenos alebo Tísamenos () alebo Tísamenés bol v gréckej mytológii kráľ Sparty, Mykén a Argu.
Tisamenos bol syn mykénskeho kráľa Oresta a Hermiony, dcéry spartského kráľa Menelaa.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,18,6. Menelaos svoju dcéru Hermionu pôvodne vydal za Achillovho syna Neoptolema, ale Orestes Neoptolema zabil a oženil sa s Hermionou. Tisamenos mal nevlastného brata Penthila, ktorého ich otec Orestes mal s Erigonou dcérou Aigistha. Následník trónu Tisamenos bol otcom synov, Kometa, Daidamena, Spartóna, Tellida a Leontomenea.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,6,2.
Tisamenos vládol len tri rokyVelleius Paterculus, Historia Romana, I,1,4., lebo na Peloponéze po tvrdých bojoch prapravnuci Herakla, Temenos, Kresfontes a Aristodémos po vláde vetvy potomkov Pelopa obnovili vládu Heraklovcov.Velleius Paterculus, Historia Romana, I,2. Dobytý Peloponéz si potom víťazi rozdelili žrebom.Apollodóros z Atén, Kronika, 2,8,4. Temenos dostal Argos, Kresfontes Messéniu, Lakónia pripadla deťom Aristodéma dvojičkám Eurysthenovi a Proklovi,Strabón, Geographica, VIII,8,389. lebo Aristodéma ešte pred posledným útokom Dórov zabil blesk.Apollodóros z Atén, Kronika, 2,8,2.
Príbeh posledných chvíľ Tisamenovho života poznáme v dvoch rozličných verziách. Podľa jednej Tisamenos zomrel v bojoch o svoju krajinu, ako aj jeho spojenci synovia Aigimia bratia Pamfylos a Dymas.Apollodóros z Atén, Kronika, 2,8,3. Iná hovorí, že po dobytí jeho krajiny ušiel do Acháje, kde sa nakrátko stal kráľom.Hyginus Mythographus, Fabulae, 124. Podľa Pausania bol Tisamenos kráľom Achájskych v ich pôvodnej vlasti v Lakónii a Argolide, odkiaľ ich vyhnali Dóri a Hérakleovci. Tak Tisamenos s Achájskymi žiadali o prijatie medzi Iónov na severe Peloponézu, tí ich však neprijali a vytiahli proti nim so zbraňami. Hoci Achájci vyhrali a oblasť Aigialos sa stala Achájou, Tisamenos bol v bitke zabitý a bol pochovaný v meste Heliké. Jeho kosti boli na podnet najvýznamnejšieho orákula staroveku od delfskej veštiarne neskôr prenesené do Sparty, kde ho pochovali.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,1,7 – 8.
Dnešní historici dobytie Peloponézu približne dve generácie po trójskej vojnePausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,3. potvrdzujú. Bol to starogrécky kmeň Dórov, ktorý okolo roku 1200 pred Kr. zničil centrá mykénskej kultúry a pôvodné achájske obyvateľstvo si buď podrobil, alebo ho vyhnal.
Referencie
Literatúra
Pozri aj Zoznam kráľov Sparty Zoznam kráľov Mykén Zoznam kráľov Argu
Kategória:Postavy gréckej mytológie Kategória:Sparta