Malta, dlhý tvar Maltská republika (po maltsky Repubblika ta’ Malta, ), je malý ostrovný štát v južnej Európe, ktorý sa nachádza v Stredozemnom mori medzi Sicíliou a severnou Afrikou.
Strategická poloha Malty v Stredozemskom mori definovala jej významnosť ako dôležitý obchodný uzol.BBC profil krajiny (angl.) V priebehu histórie bola ovládaná Feničanmi, Kartágom, Rímom, Byzantskou ríšou, Francúzmi a Spojeným kráľovstvom ako námorná základňa. Nezávislosť od Spojeného kráľovstva získala v roku 1964, stále je však členom Spoločenstva národov. V roku 2004 sa stala členským štátom Európskej únie a v roku 2008 prijala euro.Portál Európskej únie (slov.)
Hlavným mestom Malty je Valletta. Oficiálnym jazykom je maltčina a angličtina. Dôležitým ekonomickým odvetvím sú stavba lodí a spotrebný priemysel, ktorý z veľkej časti vyrába na vývoz. Ďalším zdrojom príjmov je najmä v posledných rokoch cestovný ruch.
Etymológia Pôvod slova „Malta“ je neistý. Najčastejšie je predpokladaný grécky pôvod, a to od slova μέλι („meli“, v preklade „med“). Gréci nazývali ostrov menom Μελίτη („Melité“, v preklade „med“ alebo „sladký ako med“), pravdepodobne pre jedinečnú produkciu medu na Malte – na ostrove totiž žije endemický druh včely.Článok „Kontroverzia o jedinečnej včelej populácii na Malte“ (angl.) – dostupné 17. mája 2009
Ďalší možný etymologický pôvod je fenický. Fenické meno pre Maltu (Maleth) v preklade znamená „prístav“, lebo vo svojich starovekých prístavoch Malta poskytovala ochranu lodiam pred búrkami. Rovnako tak to možno interpretovať ako poukaz na množstvo zálivov a zátok nachádzajúcich sa na Malte.
Geografia
Maltské súostrovie leží na strategickom mieste v Stredozemnom mori, južne od Sicílie a východne od Tuniska.Podľa Department of Information - Malta Má rozlohu 316 km2. Osídlené sú tri väčšie ostrovy: Malta, , Gozo (po maltsky Għawdex), (okolo 30 000 obyvateľov), Comino (po maltsky Kemmuna), (obývaný predovšetkým počas turistickej sezóny).
Ďalšie ostrovy ako Cominotto, Filfla Island alebo St. Paul's Island sú neobývané. Prevažná väčšina pobrežia všetkých ostrovov je skalnatá. Povrch sa skladá z rôznych druhov priepustného vápenca, ktorý sa používa ako stavebný materiál. Geograficky aj geologicky patrí Malta k Európe.
Prírodné podmienky náhľad|Topografická mapa Malty Geológia Geologicky patrí Malta šelfu Apeninského polostrova. Od Tuniského pobrežia ju oddeľuje pliocénno-kvartérny Maltský gráben, ktorý zrejme vznikol ako zaoblúková panva pri rozpínaní Tyrrhenského mora. Maltské súostrovie tvoria prevažne neskorooligocénne až miocénne vápence, íly a piesky. Usadzovali sa na treťohornej karbonátovej platforme. Treťohorné horniny boli v štvrtohorách vynorené a erodované. Vodné toky vymodelovali v krajine mierne vrchy do výšky . Vyššie, skrasovatené oblasti sú pokryté iba tenkým pôdnym pokryvom s červenými pôdami. Nižšie oblasti majú vyvinuté svetlé pôdy.Moores, E.M., Fairbridge, R.W. (Editors), 1998: Encyclopedia of European and Asian Regional Geology. Encyclopedia of Earth Sciences Series, London, 825 s. Povrch a vodstvo vľavo|náhľad|Maltská krajina na ostrove Gozo Povrch ostrovov je pahorkovitý, tvorený najmä vyzdvihnutými vápencovými plošinami. Najvyšším bodom je Dingli (Bingemma Heights 253 m n. m.) na ostrove Malta. Riečna sieť ani pramene na ostrovoch neexistujú. Veľkým problémom na Malte sú zásoby vody, keď v čase najväčšej spotreby vody v letných mesiacoch prakticky neprší. Na zásobovanie boli preto vybudované nádrže na zachytávanie dažďovej vody. Voda sa však na ostrovy dováža.
Podnebie Malta má stredomorské podnebie subtropického pásmo. Striedajú sa tu mierne a vlhké zimy s horúcimi a suchými letami. Teplotné výkyvy sú pomerne malé. Priemerné januárové teploty sa pohybujú medzi 11 − 12°C, najvyššie priemerné teploty sú v auguste (26 až 27°C). Priemerné ročné teploty dosahujú 18 − 19°C. Najviac zrážok spadne v novembri, letné mesiace sú úplne bez zrážok. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 500 − 560 mm. Na ostrovoch vanie často silný vietor.
Rastlinstvo a živočíšstvo Pôvodná vegetácia bola zničená už v staroveku. S odlesnením sa rozšírila erózia pôdy. Súostrovie nemá v podstate žiadnu lesnú pokrývku, oveľa častejšie sú krovinaté porasty. Trávnaté spoločenstvá sú silne zmenené, na väčšine plochy ostrovov je nesúvislý vegetačný kryt s ostrovčekmi slanomilnej a teplomilnej vegetácie. Živočíšne druhy zastupujú najmä plazy a hmyz. Ochrana krajiny sa usiluje zachovať súčasný stav prírody. Malta nemá veľkoplošné chránené územia. Chránené oblasti sú väčšinou na pobreží (morské zruby, jaskyne a pod.), vo vnútrozemí sú to slané jazerá.
Dejiny Pozri hlavný článok: Dejiny Malty
Strategická poloha ostrovov v strede Stredozemného mora mala vplyv na ich bohatú históriu. Malta bola vždy ohniskom mocenských záujmov a vďaka tomu sa môže pochváliť históriou dlhou takmer 7000 rokov. Po stále ešte záhadnom období megalitických chrámov sa na ostrove vystriedali Feničania, Kartágo, Rím, Byzantská ríša, Arabi, Normani, vládcovia Kastílie, johaniti, Napoleon, v novšom období potom Briti, pre ktorých sa Malta v obidvoch svetových vojnách stala neoceniteľnou námornou základňou.
Starovek Maltské ostrovy boli prvýkrát obývané v období neolitu okolo roku 5200 pred Kr. pravdepodobne Sikanmi, ktorí sa na Maltu dostali zo Sicílie. Vyhynutie trpasličieho hrocha a trpasličieho slona nastalo pravdepodobne v dôsledku príchodu týchto prvých ľudí.Paleolitický človek na maltských ostrovoch (angl.) – dostupné 17. mája 2009 Obývanie Malty neolitickými farmármi sa uskutočnilo v troch vlnách, ktoré rozlišuje rôzny typ keramiky charakteristický pre danú migračnú vlnu (Ghar Dalam, šedá Skorba, červená Skorba).Prehistorická architektúra chrámov na Malte (BradShaw Foundation, angl.) – dostupné 13. júna 2009
thumb|left|Chrámy Ggantija thumb|right|Chrámový komplex Mnajdra K najvýznačnejšiemu obdobiu v histórii Malty patrí tzv. obdobie chrámov, ktorého začiatok sa datuje rôzne (napríklad 4100 rokov pred Kr. alebo 3600 rokov pred Kr.Výťah z prednášky nadácie Old Temples Study Foundation (angl.) – dostupné 13. júna 2009). Okolo roku 3500 pred Kr. boli postavené najstaršie megalitické chrámy na svete, a to Ġgantija na ostrove Gozo a Ħaġar Qim a Mnajdra na ostrove Malta. Potom sa maltské ostrovy na niekoľko desaťročí vyľudnili a takými zostali až do príchodu ľudí, ktorí svojich mŕtvych spopolňovali a stavali menšie megalitické stavby nazývané dolmeny.Daniel Cilia, "Malta Before Common Era", in The Megalithic Temples of Malta. Prístup 22. jún 2009.
Približne v roku 700 pred Kr. sa na Malte usadili starovekí Gréci (hlavne v oblasti, kde v súčasnosti leží Valletta). O storočie neskôr sa na Malte usadili aj fenickí obchodníci, pre ktorých bol ostrov zastávkou na obchodných cestách z východných oblastí Stredozemného mora do Cornwallu. Feničania obývali oblasť dnes známu ako Mdina a priľahlé mesto Rabat, ktoré vtedy nazývali Maleth (pozri vyššie sekciu etymológia). Toto mesto malo význam aj pre Rimanov, ktorými bolo pomenované ako Melita.
Po páde Feničanov sa maltské ostrovy približne v roku 400 pred Kr. dostali pod vládu bývalej fenickej kolónie, Kartága. V tejto dobe ľudia na Malte pestovali hlavne olivy a rohovník a produkovali textil. V priebehu druhej púnskej vojny sa Malťania vzbúrili proti Kartágu a odovzdali kontrolu nad svojou pevnosťou do rúk rímskeho konzula Sempronia. Malta zostala Rímu lojálna počas celej druhej púnskej vojny, za čo ju Rím odmenil titulom Foederata Civitas – označenie, ktoré znamenalo oslobodenie od platenia tribútu alebo výnimku spod rímskeho práva, hoci v tej dobe Malta spadala pod jurisdikciu Sicílskej provincie.
thumb|left|Rímska mozaika z Rabat, Malta. V roku 117 boli maltské ostrovy za vlády Hadriána povýšené na municípium. V roku 60 na severe ostrova v Zálive sv. Pavla stroskotal jeden z apoštolov Ježiša Krista, sv. Pavol. Podľa tradície zostal na Malte tri mesiace. Šíril kresťanstvo a údajne vykonal niekoľko zázrakov (pozri Skutky apoštolov).
Keď sa Rímska ríša v 4. storočí rozštiepila na Východorímsku a Západorímsku ríšu, Malta sa stala súčasťou grécky hovoriacej Byzantskej ríše, ktorá bola riadená z Konštantínopolu. Aj keď Malta bola pod vládou Byzantskej ríše štyri storočia, o tomto období toho vieme málo. Existujú dôkazy, podľa ktorých germánske kmene nakrátko ovládli maltské ostrovy, ale o istý čas na to boli vytlačené Byzantskou ríšou, ktorá tu vládna v rokoch 395 až 870.
Stredovek a novovek V rokoch 870 − 1090 bola Malta pod nadvládou Arabov, ktorí silne ovplyvnili jazyk a kultúru. Posilnila sa obchodná funkcia ostrovov. Roku 1090 bola dobytá Normanmi zo Sicílie, ktorí ju začlenili do svojho stredomorského panstva. Od roku 1266 bola Malta pripojená ku Kráľovstvu oboch Sicílií. Pod hrozbou expanzie Osmanskej ríše ju dostali johaniti (neskôr rád maltézskych rytierov) ako léno od cisára Karola V. Ich úlohou bolo chrániť Maltu a zabezpečovať ju ako vojenskú základňu proti tureckým výbojom. Odvtedy sa považovala za hlavný oporný bod v Stredozemnom mori. náhľad|Pouličná maľba zobrazujúca obliehanie Malty tureckými vojskami roku 1565 Po dobytí Malty Napoleonom roku 1798 rád stratil svoje územie, udržal si však svoju suverenitu. V septembri 1800 súostrovie dobyl admirál Nelson. Malta sa stala v rokoch 1800 − 1964 súčasťou Britskej ríše, od roku 1814 bola jej korunnou kolóniou. V rokoch 1921 až 1936 jej bola priznaná obmedzená vnútorná samospráva. Počas druhej svetovej vojny sa posilnil vojenský význam Malty (tri roky bola ostreľovaná nemeckým a talianskym vojskom). V povojnovom období bola Malta opäť dôležitou vojenskou základňou Veľkej Británie a NATO. V rokoch 1947 − 1964 mala úplnú vnútornú samosprávu.
Bývalá britská kolónia získala nezávislosť 21. septembra 1964. Po osamostatnení nastalo obdobie ekonomickej prosperity, založenej na úzkej ekonomickej spolupráci s Veľkou Britániou. Dňa 13. decembra 1974 sa vyhlásila za nezávislú republiku a v roku 1979 bola zrušená vojenská základňa britských vojsk. Krajina však aj naďalej zostala členom Spoločenstva národov (Commonwealth of Nations). Po vnútropolitických sporoch (napr. spor štátu o majetky katolíckej cirkvi) a hľadaní smeru zahraničnej orientácie sa po roku 1987 definovala politika vojenskej neutrality a inklinácia k politicko-morálnym hodnotám západoeurópskej orientácie. V ekonomike sa posilňoval význam cestovného ruchu a služieb súvisiacich s námornou dopravou.
V referende o začlenení Malty do Európskej únie, ktoré sa konalo 8. marca 2003, sa v prospech tohto kroku vyslovilo 53,65 percenta voličov. Proti bolo 46,35 percenta hlasujúcich. Volebná účasť bola tradične vysoká (91 %). Malta sa tak stala pridruženým štátom Európskej únie od 1. mája 2004. Dňa 1. januára 2008 prijala menovú jednotku euro a vstúpila do Eurozóny.
Politika náhľad|Pamätník nezávislosti Malty (1964) v meste Valetta|vľavo Malta je parlamentná republika. Na čele štátu stojí prezident republiky, volený parlamentom; prezident vymenúva predsedu vlády a podieľa sa na zložení vlády. V minulosti sa však ukázalo, že vodca jednej z dvoch hlavných strán, ktorý sa spravidla stáva aj predsedom vlády, určuje, kto bude zvolený prezidentom, a tak si zaisťuje aj svoje vymenovanie za predsedu vlády. Prezidentom republiky je od 4. apríla 2024 Myriam Spiteri Debono, predsedom vlády od 13. januára 2020 Robert Abela. Voľby do jednokomorového parlamentu (Kamra tar-Rappreżentanti) sa podľa ústavy konajú najmenej každých päť rokov.