Spojené štáty alebo USA, dlhý tvar Spojené štáty americké (podrobnosti o názvoch pozri nižšie), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozprestierajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe. Na severe susedí s Kanadou a na juhu s Mexikom. Vďaka štáte Aljaška siaha územie Spojených štátov amerických aj k brehom Severného ľadového oceánu (Beringova úžina ich delí od ázijského územia Ruska), zahrňuje tiež aj niektoré tichomorské ostrovy (hlavne Havaj). Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, jedného federálneho územia s hlavným mestom a sídlom prezidenta, kongresu a najvyššieho súdu (District of Columbia), šiestich závislých území (Portoriko, Severné Mariány, Guam, Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa a atol Palmyra) a desiatich malých ostrovov či útesov.
S rozlohou 9,8 milióna kilometrov štvorcových sú Spojené štáty treťou najväčšou krajinou na svete (po Rusku a Kanade). S takmer 340 miliónmi obyvateľov sú treťou najľudnatejšou krajinou planéty (po Číne a Indii). Populácia je tradične koncentrovaná na oboch pobrežiach, na východnom leží najväčšie mesto Spojených štátov New York, na západnom pobreží druhé najväčšie mesto Los Angeles. Hlavným mestom je Washington. Východná časť krajiny je hustejšie osídlená než západná. Stredná časť krajiny má najviac plochy ale nie moc ľudí.
Podľa nominálneho HDP sú Spojené štáty najväčšou svetovou ekonomikou, podľa HDP v parite kúpnej sily druhou najväčšou (po Číne). Ich ekonomický výkon predstavuje približne štvrtinu celosvetového HDP. Sú najväčším svetovým dovozcom a druhým najväčším vývozcom. Stali sa symbolom a priekopníkom ekonomiky založenej na voľnom trhu, v mnohom v tom inšpirovali Európu alebo Čínu. Oproti Európe avšak vykazujú menšiu mieru prerozdeľovania bohatstva a väčšie ekonomické rozdiely medzi ľuďmi. V nominálnom HDP na obyvateľa sú na ôsmom mieste na svete, v HDP v parite kúpnej sily na hlavu na dvanástom, v indexe ľudského rozvoja na trinástom. Americká mena, dolár, je hlavnou rezervnou menou sveta. Americký priemysel a obchod dosiahol vynikajúcich výsledkov a dobyl trhy po celom svete (Ford, Coca-Cola, Boeing, JP Morgan, Exxon, Johnson & Johnson, Walmart, Amazon, Apple, Microsoft, Google, Facebook).
Podľa väčšiny kritérií sú vojensky najmocnejšou krajinou sveta. Štyridsať percent vojenských výdajov na svete pripadá práve na USA. Sú jadrovou veľmocou a jedinou krajinou, ktorá jadrovú zbraň použila vo vojenskej operácii. Sú jednou z piatich stálych členov Rady bezpečnosti OSN. Geopoliticky sú hodnotené ako superveľmoc, pričom tento štatút získali predovšetkým po roku 1945, po víťazstve v druhej svetovej vojne. Po konci studenej vojny (1989) sa dokonca hovorilo o tom, že sú jedinou superveľmocou, čo sa dnes snažia zmeniť hlavne Čína a Rusko. Vzťahy Spojených štátov a Európy sú špecifické a hlavne so Spojeným kráľovstvom, pretože to bola európska veľmoc, ktorá kolonizovala severnú Ameriku, aby tak neskôr čelili vzbure miestnych kolonistov a hnutí za nezávislosť, pričom stret s Britmi bol rozhodujúci (nezávislosť od Británie Američania vyhlásili v roku 1776). Vzhľadom k presadeniu sa angličtiny ako hlavného a úradného jazyka v USA však špecifická väzba medzi Spojenými štátmi a Britániou (a rovnako aj s ďalšími anglicky hovoriacimi krajinami Commonwealthu, ako je Kanada či Austrália) pretrváva. Väzba so západnou kontinentálnou Európou bola daná imigračnými vlnami v 19. storočí (hlavne z Nemecka a Talianska), posilnené boli po americkom oslobodení tejto časti Európy od nacizmu v roku 1945. Spojené štáty sa tak, oi. prostredníctvom vojenskej organizácie NATO, stali garantom bezpečnosti tejto časti Európy. Po páde komunizmu v strednej a východnej Európe sa vytvorili podobne úzke spojenecké väzby aj tu, kľúčovým spojencom je pre Američanov hlavne Poľsko. Ako superveľmoc sa však USA snaží budovať spojenecké väzby vo všetkých regiónoch sveta, na Blízkom východe patrí ku kľúčovým spojencom Izrael a Saudská Arábia, v Ázii Japonsko a Južná Kórea, v južnej Amerike Kolumbia.
Americká kultúra, hlavne pop-kultúra, získala globálny vplyv (Hollywood, Disney, jazz, rock n roll, rap, televízne seriály), rovnako ako americký životný štýl (automobilizmus, fast food), a to až taký, že sa mimo USA začalo hovoriť o americkom kultúrnom imperializme či amerikanizácii života.http://politickymarketing.com/glossary/amerikanizace Výborných výsledkov dosahuje americká veda a školstvo (systém univerzít na čele Harvardom, vynález atómovej bomby, internetu, pristátie na Mesiaci).
Názov Krátky tvar Oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu znie Spojené štáty alebo (až v niekoľkých posledných rokoch) USA (V slovenčine je USA teda normovaný krátky názov štátu, hoci ide vlastne o skratku dlhého tvaru názvu – pozri nižšie). Anglický krátky tvar znie United States. Anglická skratka tvaru „United States“ znie U.S. alebo US (nie USA); v slovenčine sa skratka v tvare US vyskytuje tiež, ale len zriedkavo ako prívlastok v odborných textoch (napr. na označenie merných jednotiek). Neoficiálny krátky tvar znie po anglicky Union; občas sa používa aj v slovenčine a znie Únia. Ďalší neoficiálny krátky tvar je Amerika, po anglicky America.
Slovenský krátky tvar Spojené štáty (ale nie anglický tvar United States) bol stanovený ako oficiálny až v 90. rokoch 20. storočia. Do 90. rokov 20. storočia všetky odborné texty a atlasy používali výlučne tvar Spojené štáty americké (hoci pri iných štátoch používali krátke tvary), tvar Spojené štáty sa vtedy (podľa Peciarovho slovníka) považoval len za hovorový a tvar USA sa považoval jednak za skratku výrazu „United States of America“ a jednak (podľa Peciarovho slovníka) za hovorový tvar názvu štátu.Spojené štáty americké. In: Spojené štáty americké. In: Spojené štáty americké. In: Spojené štáty americké. In: spojený. In: V 19. storočí sa naopak tvar Spojené štáty občas vyskytol ako hlavný názov štátu – pozri nižšie.
Dlhý tvar Oficiálny slovenský dlhý tvar názvu od roku 1940 dodnes znie Spojené štáty americké. Do roku 1939 (minimálne v 30. rokoch 20. storočia) znel oficiálny slovenský dlhý tvar názvu Spojené štáty severoamerické a tento tvar sa (v rozpore s PSP a neskôr aj geografickými normatívnymi zoznamami) používal ešte dlho potom: napríklad sa vyskytuje v prominentnom Šimkovom Anglicko-slovenskom slovníku z roku 1967 vydávanom až do 90. rokov 20. storočia a hlavne aj na jednom mieste v Peciarovom Slovníku slovenského jazyka (Tu išlo zrejme o omyl, lebo na inom mieste v Peciarovom slovníku je uvedené „Spojené štáty americké, hovor. i Spojené štáty, USA“). Tretia (skôr staršia) možnosť slovenského pomenovania štátu je Severoamerická únia; tento tvar je prípustný z hľadiska kodifikácie jazyka, ale neprípustný z hľadiska aktuálnej slovenskej štandardizácie geografických názvov. Anglický dlhý tvar už od roku 1776 znie United States of America (v rokoch 1776 – 1778 aj United States of North America). Skratka tvaru „United States of America“ znie USA (používa sa v angličtine aj slovenčine) alebo U.S.A. (používa sa v angličtine a podľa PSP do roku 1939 aj v slovenčine).Názvy štátov Spojené štáty severoamerické. In: (Poznámka: V PSP z roku 1940 a všetkých nasledujúcich je už použitý tvar Spojené štáty americké, a ak je uvedená aj skratka, tak už znie len USA.). (Citát: „The name United States of America first appears in the Declaration of Independence. The Franco-American treaties of 1778 use the phrase United States of North America, occasionally employed thereafter in official pronouncements; but Congress resolved July 11, 1778, in favor of the name United States of America, to be used on its bills of exchange, and it has been used since as the official name.“).severoamerický. In: ; spojený. In: spojený. In: (rovnako v roku 1997).únia. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2003únia. In: Slovník cudzích slov (akademický)
Historické tvary Slovenské názvy do zač. 20. storočia boli najmä: Spojené štáty americké (t. j. rovnako ako dnes)Slovenské noviny 24. 4. 1873 , Spojené štáty (t. j. rovnako ako dnes)BALATON, G., Zemepis pre ľud. školy. Stará Beča, 1890, s. 21., Spojené Štáty AmerikánskeNarodnie noviny. 8. 8. 1914 , Spojené državyGYÖRFFY, I., Zemepis pre národné školy. Ostrihom, 1880, s. 40., Sjednotené štátyGYÖRFFY, I., Zemepisná knižočka. Ostrihom, 1896, s. 39., Spojené državy severo-americké, Sjednotené Štáty Severo-amerikánske, UniaKOŽEHUBA, J., Zemepis pre nár. školy. Turčiansky Sv. Martin, 1872, s. 45 a koncom 18. storočia Republika AmerykanskáBARTOLOMEIDES, L., Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského. B. Bystřica, 1798, s. 98.
Dejiny
thumb|Cliff Palace, osada predkov indiánskych kmeňov Pueblo v dnešnom okrese Montezuma v štáte Colorado, postavená medzi rokmi 1200 a 1275
Dejiny Spojených štátov počínajú príchodom prvých obyvateľov (Indiánov a Eskimákov) cez Beringiu, zaniknutú pevninu v oblasti dnešného Beringovho prielivu, približne 10 000 rokov pred naším letopočtom. Tí sa postupne rozčlenili na stovky kmeňov a osídlili celé severoamerické územie. Po prvých prieskumných výpravách Európanov v 15. a 16. storočí sem v 17. storočí začali prichádzať európski, predovšetkým anglickí kolonisti. Okrem Angličanov na severovýchode sem prichádzali Španieli, budujúci malé osady na Floride a juhozápade, a Francúzi, ktorí sa usadzovali pozdĺž rieky Mississippi a na pobreží Mexického zálivu.
Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada St. Augustine na Floride, založená roku 1565. Prvá anglická usadlosť Jamestown vo Virgínii sa datuje do roku 1609. Správa, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila rozsiahly prílev kolonistov. Veľmi ich priťahovala nádej, že tu nájdu zlato (tzv. zlatá horúčka). Postupom času sa zabraté územia rozširovali a zisky sa zvyšovali. Dialo sa to na úkor domorodých Indiánov, ktorí pre svoj spôsob života potrebovali veľké priestory. Neskôr sa bohatstvo zväčšovala aj vďaka černochom afrického pôvodu, ktorých sem od roku 1619 privážali na prácu ako otrokov. Do sedemdesiatych rokov 18. storočia v trinástich britských kolóniách žilo dva a pol milióna ľudí.
Po skončení francúzsko-indiánskej vojny v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä Bostonské pitie čaju v roku 1773, viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí Patrioti (ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej republikánstvo, ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokracii.
thumb|left|Obraz Deklarácia nezávislosti od Johna Trumbulla znázorňujúci Výbor piatich, ktorý 28. júna 1776 predložil druhému kontinentálnemu kongresu vo Philadelphii Deklaráciu nezávislosti USA