Buenos Aires je hlavné a zároveň najväčšie mesto Argentíny. Pôvodný názov mesta je: Cuidad de la Santísima Trinidad y Puerto de Nuestra Señora de Santa Maria de los Buenos Aires, čo v preklade znamená: Mesto Najsvätejšej Trojice a prístav Našej panej Svätej Márie dobrých vetrov (ochrankyne námorníkov). Z tohto názvu do dnešných čias zostalo už iba Buenos Aires, čo znamená "dobré/priaznivé vetry". Mesto sa nachádza na pravom brehu zálivu La Plata. Provincia Buenos Aires sa skladá z tzv. partidos, čo je pomenovanie pre nižší stupeň územnej jednotky. Partidos sa ďalej členia na tzv. localidades. Metropolitná oblasť Buenos Aires je štvrtá najväčšia metropolitná oblasť v celej Amerike, keďže v nej žije až okolo 15 miliónov ľudí, v samotnom meste žije zhruba 3 milióny obyvateľov.
Mesto sa nenachádza v provincii Buenos Aires a ani v žiadnej inej, je autonómnou oblasťou. V roku 1880, po desaťročiach politických a vojenských nepokojov v Argentíne, bolo Buenos Aires federalizované a vyňaté z provincie Buenos Aires. Hranice mesta sa následne zväčšili až k mestám Belgrano a Flores, ktoré sú v súčasnosti už mestskými časťami tvoriacimi širšie centrum. V roku 1994 bola prijatá ústavná zmena, ktorá mestu garantovala autonómiu a zmenila oficiálny názov mesta na Ciudad Autónoma de Buenos Aires, teda Autonómne mesto Buenos Aires.
Kvalita života v Buenos Aires je hodnotená ako 81. najlepšia na svete a zároveň ako jedna z najlepších v Latinskej Amerike. Príjem na osobu je tretí najvyšší v tejto časti sveta. Buenos Aires je najnavštevovanejšie mesto v Južnej Amerike a druhé v Latinskej Amerike po Mexico City.
Názov thumb|left|Maľba zobrazujúca holandskú loď, ktorá priplávala do mesta okolo roku 1628. Misionári, ktorí dorazili do oblasti z mesta Cagliari na ostrove Sardínia, vybudovali svoje sídlo na kopci, z ktorého bol dobrý výhľad na mesto, ktoré sa tu už nachádzalo. Kopec bol známy ako Buen Ayre, keďže na ňom nebolo cítiť nepríjemný zápach, ktorý prevládal v starom meste, keďže toto sa nachádzalo v blízkosti močariska. Počas obliehania mesta Cagliari, postavili miestni misionári Panne Márii na vrchu kopca Buen Ayre kaplnku. Časom sa začali šíriť príbehy, že socha Panny Márie z tejto kaplnky bola vytiahnutá z mora po tom, čo upokojila búrku nad Stredozemným morom. Španielski námorníci uctievali tento príbeh a často spájali svoje námorné cesty s tzv. spravodlivými vetrami, ktoré ich mali ochrániť pred stroskotaním.
Pri prvom založení Buenos Aires, španielski námorníci, ktorí práve dorazili do ústia rieky La Plata, uctievali "Svätú Máriu z Buenos Aires" a "Svätú Pannu Máriu dobrých vetrov", ktoré im mali dať dobrý vietor na dosiahnutie pobrežia, kde dnes leží mesto Buenos Aires. Španielsky conquistador Pedro de Mendoza pomenoval mesto "Svätá Mária dobrých vetrov", pričom toto pomenovanie navrhol kaplán jeho expedície, ktorý bol oddaný Panne z Buen Ayre. Mesto bolo čoskoro napadnuté miestnymi pôvodnými obyvateľmi a v roku 1541 zostalo opustené.
Druhé a konečné založenie mesta sa datuje k roku 1580. Španielsky conquistador Juan de Garay priplával na miesto a pomenoval mesto Ciudad de la Santísima Trinidad y Puerto de Santa María del Buen Aire, teda "Mesto Najsvätejšej Trojice a prístav Našej panej Svätej Márie dobrých vetrov". Skrátená verzia "Buenos Aires" sa stala častejšie využívanou až počas 17. storočia.
História Koloniálne časy thumb|left|Buenos Aires krátko po prvom založení (1536). thumb|Juan de Garay v roku 1580 založil druhýkrát mesto. Moreplavec Juan Díaz de Solís, ktorý sa plavil do oblasti v mene Španielska, bol prvým Európanom, ktorý dosiahol ústie La Plata v roku 1516. Jeho expedícia sa však rýchlo skončila, keďže bol zabitý pri útoku domorodých obyvateľov z kmeňa Charrúa. Mesto bolo prvýkrát založené ako Ciudad de Nuestra Señora Santa María del Buen Ayre, teda Mesto našej Panej svätej Márie dobrých vetrov, 2. februára 1536 španielskou expedíciou Pedra de Mendozu. Toto mesto sa nachádzalo na území súčasnej štvrte San Telmo, ktorá sa nachádza južne od centra mesta. Miestni pôvodní obyvatelia boli spočiatku k Španielom priateľskí, no už čoskoro začali vznikať konflikty a domorodí obyvatelia začali na nové mesto útočiť. Už v júni 1536 Indiáni mesto obkľúčili, neskôr však obliehanie pre nedostatok jedla ukončili. Zlá situácia v meste prinútila kolonistov ho postupne začať opúšťať, až v roku 1541 zostalo celkom opustené. K druhému a konečnému založeniu mesta došlo 11. júna 1580. Vtedy na miesto priplával španielsky (baskický) conquistador Juan de Garay. Tento vyplával z mesta Asunción (hlavné mesto súčasného Paraguaja) dolu po rieke Parana. Následne založil mesto s menom "Santísima Trinidad" a prístav s menom "Puerto de Santa María de los Buenos Aires". Jeho výpravu tvorilo iba 66 mužov. Garay sa poučil z chýb predchodcov a začal s domorodcami vychádzať lepšie. Vďaka tomu sa Španielom začalo v oblasti konečne dariť.
Od počiatku svojej existencie záviselo mesto predovšetkým na obchode. Počas väčšiny 17. a 18. storočia boli španielske lode, ktoré do mesta smerovali, ohrozované pirátmi. Z tohto dôvodu bol vybudovaný ochranný systém, kedy boli lode doprevádzané vojenskou ochranou až do Strednej Ameriky. Z tohto dôvodu trvalo veľmi dlho, kým bol tovar dopravený do mesta. Navyše poplatky, ktoré boli pravidelne navyšované počas transportu, hodnotu tovaru zvýšili. Postupne boli tak vysoké, že tovar, ktorý do mesta dorazil, bol prakticky nepredajný. Z tohto dôvodu začal v meste rásť nelegálny obchod a pašovanie. Táto situácia zvýšila odpor miestnych obyvateľov prístavu voči španielskym autoritám. Z tohto dôvodu španielsky kráľ Karol III. zmiernil výšku poplatkov za tovar a následne na konci 18. storočia vyhlásil Buenos Aires za otvorený prístav. Po nezdaroch Španielska vo vojnách s Veľkou Britániou, kedy prišlo Španielsko o niekoľko dôležitých prístavov v Strednej Amerike, bolo potrebné podporiť obchod na obchodných trasách v Atlantickom oceáne. Jedným z jeho dôležitých rozhodnutí bolo rozdelenie regiónov spadajúcich pod Miestokráľovstvo Peru. Došlo k vytvoreniu Miestokráľovstva Río de la Plata, ktorého hlavným mestom sa stalo Buenos Aires. Následne časť územia, ktoré pred tým spadalo pod Miestokráľovstvo Peru, bolo pridelené pod nové Miestokráľovstvo Río de la Plata. Ani tieto opatrenia však nedokázali uspokojiť miestnych obyvateľov. Mnohí z nich boli pod vplyvom udalostí a myšlienok Francúzskej revolúcie a začali šíriť a podporovať myšlienky nezávislosti od Španielska.
Vojna za nezávislosť
thumb|left|Maľba z roku 1820 zobrazujúca Plaza San Martín. V roku 1806 začali Briti prenikať do oblasti ústia La Plata a útočiť na Buenos Aires. V tom istom roku úspešne prenikli do mesta, no armáda z mesta Montevideo, ktoré leží na severnom brehu La Plata, ich porazila. Počas krátkeho obdobia britskej nadvlády, miestokráľ Rafael de Sobremonte ušiel do mesta Córdoba a vytvoril z neho hlavné mesto. Buenos Aires sa stalo znova hlavným mestom až po oslobodení. Keďže Rafael de Sobremonte nemohol reálne vykonávať povinnosť miestokráľa, prevzal jeho úrad veliteľ armády Santiago de Liniers. Pod jeho vedením sa nakoniec podarilo poraziť Britov a v roku 1807 prekaziť ich ďalší pokus o inváziu. Spoločnosť sa v tej dobe pod vplyvom udalostí militarizovala, čo zmenilo pomer síl v prospech tzv. "criollos", čo sú potomkovia pôvodných španielskych prisťahovalcov (osadníkov), voči novým osadníkom narodeným ešte v Španielsku, nazývaných "peninsulares". Pokus Martína de Álzaga, obchodníka patriaceho k tzv. peninsulares, zosadiť miestokráľa Santiaga de Liniersa, skončil nezdarom po úspešnom zásahu armády tvorenej z tzv. criollos. Avšak v roku 1810 práve tieto dve armády podporili revolučný pokus o zvrhnutie nového miestokráľa Baltasara Hidalgo de Cisnerosa. Pokus bol úspešný a je v súčasnosti známy ako Májová revolúcia, pričom je zároveň štátnym sviatkom v krajine. Táto udalosť začala Argentínsku vojnu za nezávislosť. Jednotlivé armády, ktoré sa nachádzali v Buenos Aires sa rozdelili, aby mohli bojovať s rôznymi skupinami, ktoré stále podporovali španielsku vládu. V roku 1810 bola vytvorená nová republika, ktorá dostala názov Spojené provincie La Platy. Bola vytvorená Chunta, ktorá pozostávala v veľkého počtu členov. Tento spôsob vlády však bol nahradený dvoma triumvirátmi a nakoniec jedným najvyšším diktátorom. Formálna nezávislosť od Španielska bola vyhlásená v roku 1816. Počas celého priebehu vojen o nezávislosť v Latinskej Amerike zostalo Buenos Aires slobodné a nebolo obsadené podporovateľmi kráľovstva.
Historicky je Buenos Aires centrom liberalizmu, voľného obchodu a zahraničných myšlienok, kým veľa provincií, hlavne na severozápade, inklinovali viac k myšlienkam nacionalizmu a katolicizmu. Väčšina z vnútorných nepokojov v argentínskej histórii začala s centralisticko-federalistickým konfliktom z 19. storočia, ktorý sa viaže práve na udalosti z bojov o nezávislosť a následným rozdielom medzi Buenos Aires a provinciami. V mesiacoch, ktoré nasledovali po Májovej revolúcii, Buenos Aires poslalo množstvo vojakov do provincií s úmyslom získať ich súhlas na vznik republiky. Veľa z týchto vojenských misií skončilo násilnými stretmi a naštartovalo napätie medzi hlavným mestom a provinciami. V 19. storočí bolo Buenos Aires blokované dvakrát cudzími námornými silami. Najprv od roku 1838 do roku 1840 Francúzmi a neskôr od roku 1845 do roku 1848 spoločnými britsko-francúzskymi silami. Obe blokády skončili neúspechom a európske mocnosti ustúpili od svojich požiadaviek.
19. a 20. storočie thumb|Buenos Aires (1860). thumb|left|Argentínsky pavilón na Plaza San Martín (1889). thumb|left|Casa Rosada pri príležitosti stého výročia Májovej revolúcie (1910). Rôzne udalosti 19. storočia niekoľkokrát zmenili štatút mesta. Najprv bolo hlavným mestom provincie Buenos Aires. Potom medzi rokmi 1852 a 1861 sa stalo hlavným mestom tzv. Štátu Buenos Aires, čo bol štát, ktorý sa na krátko odtrhol od Argentínskej konfederácie. Otázka štatútu mesta sa niekoľkokrát riešila aj na bojovom poli, až kým sa tento problém konečne nevyriešil v roku 1880, kedy bolo mesto federalizované, stalo sa sídlom vlády a starosta mesta bol do úradu menovaný prezidentom. Následne sa palác v Buenos Aires menom Casa Rosada stal sídlom prezidenta republiky.
V meste však boli veľké problémy so zdravotným stavom obyvateľstva. Hlavne v chudobných častiach mesta sa rozširovala tuberkulóza. Miestni politici a lekári však obviňovali chudobných obyvateľov mesta, že si za choroby môžu sami, keďže žijú v schátraných domoch. Ľudia začali ignorovať kampane na verejné zdravie, ktoré boli zamerané na liečbu nákazlivých chorôb. Úrady dokonca v snahe zabrániť šíreniu chorôb zakázali ľuďom pľuť na uliciach. Následne boli prijaté prísne pravidlá na starostlivosť o deti a došlo k oddeľovaniu chorých od zdravých členov rodín.
Okrem toho, bohatstvo vytvorené daňami v Buenos Aires, úrodnými pôdami v krajine, rozvojom železnice v druhej polovici 19. storočia, zvýšil ekonomickú silu Buenos Aires. Od 80. rokov 19. storočia do 30. rokov 20. storočia sa Buenos Aires stalo hlavnou cieľovou destináciou pre imigrantov z Európy, predovšetkým z Talianska a Španielska. Mesto sa tak stalo multikultúrnym centrom, ktoré sa mohlo porovnávať aj s európskymi metropolami. Divadlo Teatro Colón sa stalo jedným z najlepších opier sveta, mesto sa tiež stalo regionálnym centrom rozhlasu, kinematografie a divadla. V tomto období boli tiež vybudované hlavné mestské ulice a na začiatku 20. storočia sa začalo so stavbou najvyššej budovy v Južnej Amerike tej doby a prvého systému metra. Druhý stavebný boom v rokoch 1945 až 1980 pretvoril centrum, ako aj väčšiu časť mesta. thumb|Stavba Obelisku Buenos Aires (1936).