Justinovská dynastia alebo Justinovci bola dynastia vládnuca v rokoch 518 až 610 (/ 602) v Byzantskej ríši. Jej zakladateľom bol veliteľ cisárskej gardy, Justín I. Najvýznamnejším panovníkom dynastie bol Justinián I., ktorý dokázal znovu ovládnuť rozsiahle územia v Itálii, severnej Afrike a v južných Pyrenejách, ktoré ríša pred tým stratila. Za vlády Justiniána I. došlo tiež ku konečnej kodifikácii rímskeho práva (Corpus iuris civilis) a k prerodu ranokresťanského umenia do svojbytného byzantského umenia. Niekedy býva dynastia označovaná práve po tomto panovníkovi (Justiniánova dynastia, justiniánska dynastia či Justiniánovci). Po Justínovi II. sa k moci dostali cisári, ktorí do dynastie (de facto) patrili len odvodene, prostredníctvom sobáša či adopcie. Toto obdobie bolo charakteristické bojmi so Sásánovskou Perziou a Avarmi. V roku 610 začala v Byzancii vládnuť hérakleiovská dynastia.
+ PanovníciPanovníkRoky vládyPoznámkaJustín I.518527Justinián I.527565synovec Justína I.; manželka TeodoraJustín II.565578synovec Justiniána I.Tiberios I. (Konštantín)578582člen dynastie len nepriamo: sobášom s cisárovnouMaurikios I.582602člen dynastie len nepriamo: adopciou Tiberiom I.Fókas602610uzurpátor; býva radený do dynastie
Referencie
Pozri aj
Zoznam vládcov Byzantskej ríše
Iné projekty
Kategória:Šľachtické rody v Byzantskej ríši Kategória:Byzantské cisárske dynastie