náhľad|Atická červenofigúrová hydria, zobrazuje scénu s hudobníkmi, British Museum 1864,1007.84, Londýn Agrigentský maliar je konvenčné meno atického maliara váz, činného približne v rokoch 475 až 450 pred Kr.
Agrigentský maliar, žiak Maliara ošípaných, bol atický ranoklasický maliar červenofigúrových váz, ktorý patril medzi starších manieristov. Jeho meno je odvodené od sicílskeho mesta Agrigento, ktorého múzeum (Museo Archeologico Regionale, AB 206657) vlastní jeho rukou zdobený červenofigúrový kalichový kratér, s bojovou scénou medzi Heraklom a kentaurom Nessom. Bol silne ovplyvnený dielami Altamurského maliara, ktorého kariéra sa datuje do obdobia z pred roku 470 pred Kr. Medzi jeho najranejšie diela patrí stĺpikový kratér v Oxforde (Ashmolean Museum G270), aténske červenofigúrové peliké (Národné archeologické múzeum 12492) je jedno z diel jeho neskoršej tvorby, ktoré výzdobou (aj tvarom) pripomína prácu Maliara Kleofóna.
Agrigentský maliar ako všetci „manieristi“ preferoval výzdobu veľkých váz. Väčšinou je to stĺpikový kráter, z pomedzi približne sedemdesiatich váz, ktoré mu pripisuje sir John Beazley, je ich uvedených viac ako štyridsať. Najčastejšie zobrazoval sprievody kómos (scény poriadané na Dionýzovu počesť) a mytologické výjavy.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Agrigento, Pittore di
Jeho bostonský kalpis (Museum of Fine Arts 08.417) v strede kompozície zobrazuje bežiacu kravu, samotnú transformovanú Io. Pred ňou je strážca Argos s mnohými očami rozloženými po celom tele, vyzbrojený kyjom a mečom. Uteká pred Hermom, ktorý ho chce zabiť. Identita ženskej postavy stojacej pred kravou je trochu nejednoznačná. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to bohyňa Héra, ktorú možno identifikovať podľa jej žezla. Tento bostonský kalpis je príkladom ranoklasického červenofigurového manierizmu. Postavy, ich oblečenie a detaily sú zobrazené takmer v archaickom štýle (špicaté brady a rohy látok, lemy a drapérie). Aj napriek predĺženým krokom a zdvihnutým pažiam sú tieto postavy dosť strnulé. Drapérie (či už v archaickom štýle alebo nie), rámové panely a staromódne tvary sú typické pre manieristov červenofigúrových vázových malieb. Agrigentský maliar zdieľa s ostatnými maliarmi ranej klasiky tendenciu zahlcovať kompozíciu prekrývajúcimi sa postavami, náročnými detailmi a „nadmerným“ lemovaním alebo ornamentom (len jeden z jeho kratérov nemá lemovanie).
Referencie
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka