Michal Lučkaj (pôvodné priezvisko: Pop; * 19. november 1789, Velyki Lučky, Habsburská monarchia, dnes Ukrajina† 3. december 1843, Užhorod, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina) bol rusínsky jazykovedec, folklorista a historik. Medzi rokmi 1826 až 1829 a 1831 až 1843 pôsobil ako kňaz v Preobraženskom chráme v Užhorode.
Životopis Michal Lučkaj sa narodil 19. novembra 1789 v obci Velyki Lučky v Mukačevskom okrese vo vtedajšej Berežskej župe (na súčasnej Zakarpatskej oblasti) v rodinegréckokatolíckeho rusínskej národnosti kňaza Michala Popa. Michal bol prvým dieťaťom, mal 4 sestryMáriu, Katarínu, Annu, Pelahiu a brata Ivana.
Základné vzdelania nadobudol v rodnej obci, potom študoval na Drugetovskom gymnáziu v Užhorode. V roku 1812 ukončil filozofické štúdie na gymnáziu vo Veľkom Varadíne na území dnešného Rumunska. V štúdiu pokračoval na grécko-katolíckom duchovnom seminári vo Viedni počas rokov 1812 až 1816. Bol študentom známych slavistov Jerneja Bartola Kopitara a Josefa Dobrovského. náhľad|Gramatika cirkevnej slovančiny V rokoch 1816 a 1817 bol kňazom v rodnej obci Velyki Lučky, následne do roku 1827 pôsobil ako knihovník, archivár a riaditeľ ústavnej histórie Mukačevskej eparchie, bol riaditeľom mestskej školy v Užhorode. Mukačevský biskup Oleksij Povčij ho v roku 1826 vysvätil za kňaza, a tak sa stal kňazom v Preobraženskom chráme v Užhorode. Michal Lučkaj odišiel do Talianska vďaka podpore otca Ivana Fogorašija. V Taliansku pôsobil ako dvorný kňaz Karola II. Parmského v meste Lucca. Zaoberal sa tam štúdiom archívnych materiálov a filológie, na základe čoho vydal v Budíne v roku 1830 publikáciu Grammatica slavo-ruthena. Seu vetero-slavicae, et actu in montibus carpathicis parvo-russicae, ceu dialecti vigents lingvae (po ukrajinsky Hramatyka slov'iano-ruska: abo staroslov'ianska i teperišňa, pošyrena u karaptskych horax, malorosijsky moja, ščo je žyvym jiji dialektom; po slovensky Gramatika slovieno-ruská: alebo staroslovienska a súčasná rozšírená v karpatských horách, maloruský jazyk, ktorý je jej živým dialektom).
V roku 1830 sa vrátil na Podkarpatskú Rus, kde do konca života pôsobil ako kňaz Preobraženského chrámu v Užhorode (v rokoch 18311843) a ako biskupský školný referentpodporoval zakladanie a rozvoj cirkevných škôl na území eparchie.
Michal Lučkaj zomrel 3. decembra 1843 v Užhorode a bol pochovaný v kaplnke Preobraženského chrámu.
Tvorba Michal Lučkaj v roku 1830 v Budíne vydal publikáciu Grammatica slavo-ruthena. Seu vetero-slavicae, et actu in montibus carpathicis parvo-russicae, ceu dialecti vigents lingvae (po ukrajinsky Hramatyka slov'iano-ruska: abo staroslov'ianska i teperišňa, pošyrena u karaptskych horax, malorosijsky moja, ščo je žyvym jiji dialektom; po slovensky Gramatika slovieno-ruská: alebo staroslovienska a súčasná rozšírená v karpatských horách, maloruský jazyk, ktorý je jej živým dialektom) v latinčine. Predstavuje prvú gramatiku cirkevnej slovančiny na území Podkarpatskej Rusi. Pri jej vytváraní boli použité prvky z národného hovorového jazyka a z folklóru. Súčasníci vysoko ohodnotili prácu Lučkaja. Jakiv Fedorovyč Holovackyj, Markijan Semenovyč Šaškevyč a Ivan Mykolajovyč Vahylevyččlenovia haličskej literárnej skupiny Ruska trijcia (po slovensky Ruská trojica) si veľmi vážili Michala Lučkaja a jeho prácu považovali za jednu z najlepších prác vytvorených na západnej Ukrajine.
Ako budúci priekopník ruských ideí Michal Lučkaj vždy vystupoval proti šovinistickej politike uhorských úradov zameranej na denacionalizáciu Rusínov žijúcich na Podkarpatskej Rusi.
Michal Lučkaj v roku 1831 vydal Cerkovni besidy na vsi nedili roku (po slovensky Cirkevné besedy na všetky nedele v roku).
Najznámejším dielom Michala Lučkaja je 6-zväzková práca Historia Carpato-Ruthenorum (po ukrajinsky Istorija karpatskych rusyniv, po slovensky História karpatských Rusínov). Pri jej tvorbe využíval archívne materiály Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie, letopisy, starodávnu aj vtedajšiu literatúru. V práci sa venoval pôvodu a charakteru karpatskorusínskeho obyvateľstva na Podkarpatskej Rusi. Prvé štyri zväzky boli publikované vo Svidníku. Uchovali sa v knižnici Užhorodskej národnej univerzity.
Pamiatka Na počesť Michala Lučkaja boli pomenované ulice v Kyjeve, v Ľvove a v Užhorode.
Odborné práce
Referencie
Zdroje
Kategória:Narodenia 19. novembra Kategória:Narodenia v 1789 Kategória:Úmrtia 3. decembra Kategória:Úmrtia v 1843 Kategória:Ukrajinskí historici Kategória:Osobnosti zo Zakarpatskej oblasti Kategória:Ukrajinskí folkloristi Kategória:Rusíni Kategória:Jazykovedci