Ázijská jazdecká divízia bola jazdeckou divíziou Bielej armády počas ruskej občianskej vojny. Divízia sa skladala z Buriatov, Tatárov, Baškirov, Mongolov z rôznych kmeňov, Číňanov, Mandžuov, Kozákov, poľských exulantov a mnohých ďalších.
Vznik Divíziu sformoval v Zabajkalsku barón Roman von Ungern-Sternberg 28. mája 1919. Pozostávala zo zvyškov rozpusteného Domorodého jazdeckého zboru Bielej armády.
Dejiny Od 18. marca 1920 bola priamo podriadená vrchnému veliteľovi všetkých ozbrojených síl východných oblastí Ruska atamanovi Semionovovi a od 21. mája 1920 bola súčasťou Ďalekovýchodnej armády.
Po Kolčakovej porážke Červenou armádou a následnom rozhodnutí Japonska stiahnuť svoje expedičné jednotky zo Zabajkalska, Semionov, neschopný odolať tlaku boľševických síl, plánoval ústup do Mandžuska.
Ungern to však videl ako príležitosť na realizáciu svojho monarchistického plánu. 7. augusta 1920 porušil svoju vernosť Semionovovi a transformoval svoju Ázijskú jazdeckú divíziu na partizánsky oddiel. Neskôr v tom istom mesiaci jednotka prekročila mongolsko-ruské hranice kvôli útokom Červenej armády a Ľudovej revolučnej armády Ďalekého východu. Tento presun do Mongolska Semionov nepovolil. V Mongolsku sa oddiel spojil s ďalšími silami Bielej armády, napríklad s jednotkami plukovníkov N. N. Kazagrandiho a A. P. Kaigorodova, aby bojoval proti čínskym a červeným silám.29. septembra bola divízia vyradená zo Semionovej Ďalekovýchodnej armády. Počas evakuácie Ďalekovýchodnej armády zo Zabajkalska do Primorského kraja pozdĺž čínskej východnej železnice sa divízia vydala inou cestou.
Vstup do Mongolska náhľad|Šialený barón Roman von Ungern-Sternberg 2. októbra 1920 divízia o sile okolo 900 mužov (v podstate o sile asi jedného práporu), so svojimi štyrmi plukmi a delostrelectvom, vstúpila do Mongolska, keď Bogdchán súhlasil s ponukou von Ungern-Sternberga oslobodiť Mongolsko od čínskych okupantov. Bojové jadro divízie tvorilo osem zabajkalských kozáckych eskadrón.Wieczynski, J. L., 1985: "Transbaikal Cossack Host". In: Divízia oslobodila mongolské hlavné mesto Urgu od Číňanov a dvakrát sa pokúsila preraziť do Zabajkalska, ale utrpela ťažké straty. V júni 1921 divízia pozostávala z 3 500 mužov, ale v bitke pri Trojickosavskom stratila až 2/3 mužov. V záverečnom strete mali von Ungernove sily približne 1 000 vojakov. Počas ústupu, pobúrení krutým zaobchádzaním svojho veliteľa, dôstojníci vyhnali Ungerna a divízia sa v dvoch brigádach pod velením Esaula Makeeva a potom plukovníka Ostrovského (pod skutočným vedením plukovníka M. G. Tornovského) presunula do Mandžuska, kde bola v auguste 1921 odzbrojená.
Referencie
Kategória:Ruská občianska vojna Kategória:Dejiny Mongolska