Kastelán (z lat. castellānus, od castellum „opevnené miesto, pevnosť“, v stred. lat. aj „hrad, zámok“;kastelán. In: Králik, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava 2015, s. 259. stred. lat. purcravius, parcravius; maď. porkoláb od nem. Burggraf,porkoláb. In: Benkő, Loránd (ed.). A magyar nyelv történeti-etimológiai szótára. Harmadik kötet. Budapest 1976, s. 257. novšie várnagyVárnagy. In: Jancsovics, István. Új magyar-szláv és szláv-magyar szótár. Szarvas 1848, s. 420. „hlavný muž hradu“), zastarano hradník,hradník. In: Slovník slovenského jazyka. I. zväzok. Bratislava 1959. je historické pomenovanie pre správcu hradu a k nemu prislúchajúceho panstva.kastelán. In: Encyklopédia Slovenska. III. zväzok. Bratislava 1979, s. 54.Segeš, Vladimír. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava 2006, s. 249.kastelán. In: Encyclopaedia Beliana. Ôsmy zväzok. Bratislava 2016.
Od 13. storočia bol zároveň veliteľom (kapitánom) hradnej posádky a po majiteľovi hradu (kráľovi, feudálovi), ktorého v neprítomnosti zastupoval, najvyšším predstaviteľom hradného panstva. Podliehali mu ďalší hradní úradníci, ako aj podúradníci pôsobiaci priamo medzi poddanstvom, ktorí zabezpečovali hospodársky chod panstva ako výber daní, dávok, roboty atď. Mal aj súdnu právomoc. Od 17. storočia hospodársku agendu hradu prevzal provízor (dovtedy nazývaný vicekastelán), pričom na menších hradných panstvách obe funkcie aj neskôr vykonával jeden úradník (provisor simul castellanus „provízor a súčasne kastelán“). Funkcia kastelána ako vojenského veliteľa hradnej posádky zanikla od začiatku 18. storočia spolu so stratou obrannej funkcie hradov. Do zániku feudálnych panstiev pôsobil kastelán už len ako správca budov, niekde aj zemepanských lesov.
Do súčasnosti sa tento výraz zachoval ako označenie správcu hradu, zámku alebo verejnej budovy, sprievodcu a kľučiara na hrade alebo zámku.kastelán. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. H – L. [2. zv.]. Bratislava 2011.Ivanová-Šalingová, Mária – Maníková, Zuzana. Slovník cudzích slov A-Z. Bratislava 1979, s. 445.
Purkgróf (nem. Burggraf, čes. purkrabí) bola v stredoveku obdobná funkcia v oblastiach s nemeckým právom, ktorá ale nadobudla vlastný vývoj, keďže sa neskôr používala ako titul vysokého úradníka krajinskej správy.Porov. kastelán. In: Malá československá encyklopedie. III. svazek. Praha 1986, s. 335. purkrabí. In: Malá československá encyklopedie. V. svazek. Praha, 1987, s. 212.
Niektorí známi kasteláni v uhorských dejinách: Tomáš Sečiansky (tiež Sečiansky, Séčéni, Szécsényi zo Sečian, maď. Szécsényi Tamás; * okolo 1290, † 1354), stúpenec kráľa Karola I. a účastník bitky pri Rozhanovciach, roku 1313 kastelán Ľubovnianskeho hradu a dedičný richtár ĽubovneSéčéni, Tomáš. In: Slovenský biografický slovník (ďalej SBS). V. zväzok. Martin 1992, s. 189. Pavol Maďar (tiež Magyar, Magar, Maghar, Magiar; maď. Magyar Pál; † 1361 alebo 1362), kastelán hradu Gýmeš v rokoch 1322 až 1342, v službách kráľa Karola I. už od skorej mladostiMaďar, Pavol. In: SBS. IV. zväzok. Martin 1990, s. 15.Maďar, Pavol. In: Biografický lexikón Slovenska (ďalej BLS). VI. Martin 2017, s. 37. Ladislav z Opole (poľ. Władislaw Opolczyk, maď. Oppelni László; * okolo 1323, † 1401), kastelán hradov Temešvár, Gýmeš, LeviceLadislav z Opole. In: ďalej SBS. III. zväzok. Martin 1989, s. 338.Ladislav z Opole. In: BLS. V. Martin 2013, s. 598. Bartolomej z Komoče, roku 1466 kastelán Nitrianskeho hraduBartolomej z Komoče. In: BLS. Martin 2002, s. 254. Štefan Dobo (maď. Dobó István; * okolo 1500, † 1572), roku 1549 kapitán hradu Jáger, sedmohradský vojvoda, ktorý sa vyznamenal ako obranca hradu počas osmanského obliehania v roku 1552Dobo, Štefan. In: SBS. Martin 1986, s. 478.Dobo, Štefan. In: BLS. II. Martin 2004, s. 268. Šimon Jesenský (tiež Jessenius, Jessensky, Jesenski; * 1529, po † 1596), učiteľ a básnik, roku 1573 kastelán Trenčianskeho hraduJesenský, Šimon. In: SBS. II. zväzok. Martin, s. 556.Jesenský, Šimon. In: BLS. IV. Martin 2010, s. 262,
Referencie
Iné projekty
Kategória:Hrady a zámky Kategória:Profesie Kategória:Povolania