Bitka pri rieke Chalchyn bola ozbrojeným stretom medzi sovietskou a mongolskou armádou na jednej strane a tou japonskou na strane druhej zo dňa 11. mája až 16. septembra roku 1939 pri rieke Chalchyn na území vtedajšej Mongolskej ľudovej republiky. Japonská vláda teda obrátila svoju pozornosť pre dobytie iných, ľahšie obsaditeľných častí ázijského svetadielu.
Pozadie Počas dvoch desaťročí po Ruskej revolúcii (19051907) došlo medzi sovietskymi a japonskými jednotkami k takmer trom tisícom prestrelkám a dvesto šarvátkam uprostred členitého terénu na mandžuskej hranici. V júni roku 1937 vypukla ozbrojená potýčka pre vlastníctvo ostrovov uprostred rieky Amur. Počas tejto udalosti došlo k potopeniu sovietskeho delového člnu a hrozila eskalácia vojnového konfliktu. Červená armáda sa však stiahla smerom na územie Sibíri, pričom ostrovy obsadila Kuantungská armáda ako skupina armád Japonskej cisárskej armády.
Počas čínsko-japonskej vojny však rozhodlo najvyššie sovietske armádne velenie pre krok nezasahovania do bojov medzi čínskymi a japonskými vojakmi. Vtedy si však Červená armáda postupne budovala na Ďalekom východe letectvo a posilňovala pešie a tankové oddiely.
V období rokov 1938 až 1939 došlo k ozbrojenému konfliktu medzi Japonským cisárstvom a Sovietskym zväzom o vládu nad územím Mongolska. Sovietske vojnové velenie vydalo rozkaz pre posilnenie pohraničných posádok na územných hraniciach s Čínou.
Počiatočná pohroma Rusko-japonský pohraničný incident omnoho väčšieho rozsahu vypukol dňa 30. júla roku 1938 pri Čang-ku Fengu. Išlo o názov vrchu na spornej hranici medzi Kóreou, Mandžuskom a Sovietskym zväzom v blízkosti Japonského mora.
Obidve strany utrpeli ťažké straty. Prišli o viac než tretinu vojakov.
Vzplanutie bojovej iskry Uprostred jari roku 1939 sa prejavovali príznaky, ktoré predstavovali smer nového vojenského útoku. Dňa 11. mája roku 1939 prekročila ozbrojená skupina v sile 200 bargutských jazdcov hranicu a prenikla dvadsať kilometrov na mongolské územie. Vojenskí útočníci prekročili rieku Chalchyl-gol. Japonské bombardéry zhodili bomby na mestá Bajan-Tümen a Tamsag-Bulag. Dňa 14. mája roku 1939 nasledoval ďalší útok, ktorý podporovali obidve japonské sotniny.
Obkľúčenie Odpoveďou na japonské bombardovanie bolo spoločné nasadenie sovietsko-mongolských oddielov na čele s nadporučíkom Afinogenom Bykovom. Ten mal k dispozícii 1 200 vojakov, dve batérie delostrelectva a rotu obrnených vozidiel.
Dňa 28. mája roku 1939 sa podarilo mongolskej divízii prekročiť rieku Chalchyn-gol a udržať obranné postavenie. Následne však došlo k obkľúčeniu po zásahu 6. japonskej armády pod velením generála Rippoa. Strhol sa nočný boj, po ktorom však bol japonský útok odrazený.
Obrat V júni roku 1939 bol poverený pre riadenie vojenských operácii sovietskych a mongolských síl generálporučík Georgij Konstantinovič Žukov. Podarilo sa mu zorganizovať pozičnú obranu, ktorá práve počas druhého a tretieho júlového týždňa odrazila úspešne šesť japonských pokusov prekročiť rieku Chalchyn-gol.
V noci dňa 19. júla roku 1939 odrazili Žukovove oddiely pravdepodobne ten najtvrdší útok japonskej armády. V tom istom čase sa začal Žukov sústrediť na začatie protiofenzívy. Prvý útok začal dňa 24. júla roku 1939, pričom sa skončili pre sovietsku a mongolskú stranu úspechom. Japonský princ menom Morihiro Higašikuni opustil bez rozkazu samotné bojisko.
Generálporučík Žukov sa medzitým dozvedel od Dr. Richarda Sorgeho ako novinára a špióna to, že práve japonské velenie zhromažďovalo nové vojenské sily. Zároveň sa dozvedel o tom, že majú v pláne podniknúť ofenzívu. Veliteľ Kuantungskej armády menom generál Ueda poslal jednotkám na fronte rozkaz doručený špeciálnymi dôstojníkmi. Dňa 24. augusta roku 1939 sa mal pre japonské vojská uskutočniť tzv. Deň D.
Posledný úder Skôr než začali japonské vojská riadnu protiofenzívu, dňa 20. augusta roku 1939 v čase 5.45 ráno, vydal generálporučík Žukov sovietsko-mongolskú ofenzívu. Mal vtedy k dispozícii až 80 000 vojakov, 500 tankov, 500 lietadiel a 346 obrnených vozov. Vojenská bitka sa skončila drvivou porážkou japonskej armády. Počas troch dní bola 6. japonská armáda obkľúčená. Po takmer 20 dňoch sa podarilo vyčistiť Žukovovým oddielom celý priestor medzi riekou Chalchyn-gol a mongolsko-mandžuskou hranicou.
Dôsledky Dňa 1. septembra roku 1939 vyslal japonský cisár menom Hirohito na front pri rieke Chalchyn-gol generálporučíka Nakadžimu, aby vyrokoval mier. „Severania“ z Kuantungskej armády ho však žiadali o to, aby dňa 10. septembra roku 1939 začal nový protiútok. Ten by mal podľa ich myšlienok „zachrániť tvár Japonska“. Nakadžima odišiel do Tokia k priamo k cisárovi, aby tlmočil prosbu. Vrátil sa však bez výsledku. Japonský cisár jasne odmietol všetky návrhy na protiútok a vymenoval nového veliteľa Kuantungskej armády.
Generálporučík Mičitaró Komacubara ako veliteľ 23. divízie, ktorá podľa niektorých údajov stratila až 99 % vojakov, bol obetovaný. Ďalší dôstojníci sa zastrelili alebo spáchali „harakiri“.
Vojenská porážka japonskej armády pri rieke Chalchyn-gol ovplyvnila ďalšie japonské rozhodovanie o budúcom zameraní na expanziu. Dňa 16. septembra roku 1939 bol prostredníctvom činnosti diplomacie dohodnutý návrat k statu sqo ante.
Referencie
Literatúra JORDAN, David - WIEST, Andrew. (2004). 2. vyd. Atlas druhej svetovej vojny. Praha: OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o. ISBN 978-80-7451-558-3. VASILJEVOVÁ, Zdeňka, (1986). Dějiny Japonska. Praha: Nakladatelství Svoboda, 1986. VAT, der Van Dan., (2001). Válka v Pacifiku: Americko-japonská námořní válka 1941 - 1945. Praha: Vydavatelství Argo, 2001. ISBN 80-7203-322-0.
Pozri aj Druhá svetová vojna Sovietsko-japonská vojna Sovietsko-japonský pakt o neútočení
Iné projekty
Zdroj SKŘIVAN, Aleš., (1997). Japonská válka: 1931 - 1945. Praha: Nakladatelství Libri, 1997. ISBN 80-85983-28-1.